Text vyšiel pôvodne v magazíne Quark.
Viditeľné svetlo je elektromagnetické žiarenie, ktoré je viditeľné ľudským okom vďaka svojej vlnovej dĺžke od 380 nm do 780 nm – tak znie definícia.
Ako každé iné elektromagnetické žiarenie, aj toto sa pohybuje rýchlosťou svetla, čiže zhruba 300-tisíc kilometrov za sekundu. To znamená, že všetko vidíme s malým oneskorením.
Nočná obloha je plná hviezd, ktoré pozorujeme s oneskorením mnohých rokov vzhľadom na ich vzdialenosť od Zeme.
Zanedbateľné oneskorenie
Na ilustráciu si svetlo veľmi zjednodušíme a predstavíme si fotóny ako malé guličky letiace priestorom. Gulička vyletí zo zdroja svetla, odrazí sa od objektu a pokračuje smerom do nášho oka. Vďaka tomu môžeme daný objekt vidieť.
Mali dinosaury penis? Odpoveď treba hľadať u krokodílov Čítajte Zo zdroja sa takýchto svetelných guličiek šíria milióny. Od objektov sa odrážajú do všetkých strán. Niektoré guličky skončia v našom oku, niektoré nie. Čím sme k objektu bližšie, tým viac guličiek sa odrazí do našich očí, a tak objekt vnímame väčší.
Na pozorovanie objektov vo väčšej diaľke používame rôzne ďalekohľady a teleskopy. Tie majú vnútri podľa použitia a priblíženia rôzne systémy šošoviek. Šošovky pomáhajú rozptýlené svetlo zlučovať naspäť a sme schopní objekt v diaľke pozorovať.
Tvar šošovky je zvyčajne úzky sklený valec ohraničený dvomi guľovými plochami zaoblenými podľa potreby. Pri kvalite zobrazovania šošovky záleží na výrobnom materiáli, ktorým je najčastejšie sklo, a následne na indexe lomu svetla v danom prostredí. Správne usporiadania a veľkosti šošoviek prinášajú mnoho možností využitia v optike.
Ako vieme, svetlo sa šíri rýchlosťou 300-tisíc kilometrov za sekundu. Pokiaľ tento článok čítate zo vzdialenosti približne 50 centimetrov, časopis Quark (text vyšiel pôvodne v tlačenej verzii časopisu Quark, pozn. red.) vidíte nie v reálnom čase, ale s oneskorením 0,000 000 001 6 sekundy.
