SME

Peking vypustil nákladnú raketu so zásobami pre stanicu Tchien-che

Čína má ambiciózny vesmírny program.

Štart čínskej rakety. Štart čínskej rakety. (Zdroj: TASR/AP)

PEKING. Nákladná raketa prevážajúca zásoby pre novú čínsku vesmírnu stanicu odštartovala v sobotu z ostrova Chaj-nan v Juhočínskom mori.

Ako informovala štátna tlačová agentúra Sin-chua, raketa Tchien-čou-2 vzlietla z kozmodrómu Wen-čchang o 20:50 miestneho času (14:50 SELČ) a niesla palivo a zásoby pre vesmírnu stanicu Tchien-che.

Čína vypustila Čína na obežnú dráhu Zeme hlavný modul jej prvej stálej vesmírnej stanice presne pred mesiacom - 29. apríla. Čínska vesmírna stanica, ktorá je navrhnutá na minimálne desaťročnú prevádzku, by mala v čase dokončenia vážiť zhruba 66 ton.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To je výrazne menej ako Medzinárodná vesmírna stanica (ISS), ktorá by po dokončení mala vážiť okolo 450 ton.

V súčasnosti absolvuje výcvik na pobyt na stanici 12 astronautov, vrátane veteránov z predošlých vesmírnych letov, nováčikov i žien. Prvá misia s posádkou Šen-čou-12 by mala vzlietnuť do júna.

Očakáva sa, že s Čínou na experimentoch na vesmírnej stanici budú spolupracovať európske štáty aj Organizácia Spojených národov (OSN). Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) musí pre nadviazanie kontaktu s čínskym vesmírnym programom dostať povolenie od Kongresu Spojených štátov, ten sa však v tejto súvislosti zdráha.

Čína má ambiciózny vesmírny program. V roku 2003 vyslala na obežnú dráhu prvého astronauta a neskôr tam poslala aj vesmírnu stanicu. V roku 2019 sa stala prvou krajinou, ktorá pristála s roverom na odvrátenej strane Mesiaca a minulý rok odtiaľ priviezla prvé vzorky od 70. rokov minulého storočia. Vlani zase úspešne poslala ďalší rover na Mars.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 1
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR 1
Ilustračná snímka.

(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.


3
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu