BRATISLAVA. Desiatky rokov vedci hovorili, že každému človeku prospeje a predĺži život 30-minútový každodenný pohyb. Zdá sa, že toto odporúčanie neplatí pre každého.
Ľudia, ktorí denne sedia dlhé hodiny, účinky cvičenia vynulujú svojím sedavým životným štýlom.
Život strávený väčšinu času na kancelárskej stoličke či gauči je však kratší a spája sa s radom zdravotných ťažkostí - od problémov so srdcom cez rakovinu až po depresiu.
Sedavejší ľudia by sa preto mali hýbať viac. Odpoveď na to, koľko času by mali venovať pohybu, priniesla nová štúdia zverejnená vo vedeckom časopise British Journal of Sports Medicine.
Menej ako sedem hodín
Cvičili celý život. Teraz majú silnú imunitu aj telo Čítajte Za sedavé správanie sa považuje akákoľvek aktivita, keď človek sedí, opiera sa alebo leží a vynakladá veľmi málo energie. Sú to časy, keď pracuje na počítači, hrá počítačové hry, pozerá televíziu alebo sa v sede baví s priateľmi.
Ak sa k tomu primerane aktívne nehýbe - podľa odporúčaní aspoň 30 minút stredne intenzívnej aktivity päťkrát týždenne -, má sedavý životný štýl.
Odporúčaný pohyb však podľa autorov novej štúdie nestačí každému. Polhodina tvorí iba dve percentá z dňa a ak zvyšok človek presedí a nehýbe sa, pohyb tým viac-menej vynuluje.
V novej štúdii skúmali, ako beh, rýchla chôdza, práce okolo domu či sedenie ovplyvňujú úmrtnosť. Analyzovali pritom zistenia šiestich predošlých výskumov so 130-tisíc dobrovoľníkmi. Ich aktivitu sledovali pomocou náramkov, ktoré merali fyzickú aktivitu.
