Neohrabanosť či neistota. Po roku strávenom doma bez fyzického kontaktu s priateľmi či rodinou sa môžu niektorí ľudia v spoločnosti iných cítiť trochu nesvoji.
Psychológ MARTIN MILER v rozhovore pre SME hovorí o tom, ako spracovať nezvyčajné pocity z návratu k socializácii, a tiež o tom, ako sa stavia k vlastným emóciám.
V rozhovore sa dočítate
- Ako prekonať možné nepríjemne pocity z návratu do spoločnosti iných ľudí.
- Ako sa pripraviť na prvé stretnutia po dlhej dobe.
- Ako psychológ zvláda vlastné emócie.
- Kedy sa vrátia bozky a bežné pozdravy.
- Ako prežívali pandémiu slobodní ľudia.
- Je možné obnoviť vzťahy, ktoré cez pandémiu ochladli?
- Zaniknú vzťahy pre nezhody o čokovaní?
Na Slovensku sa postupne uvoľňujú pravidlá. Hoci sme ešte ďaleko od normálneho stavu, v parkoch už vidno viac ľudí na prechádzkach, zapĺňajú sa terasy podnikov. Mnohí sa začínajú stretávať s väčším počtom ľudí, no po takom dlhom období sa môžu cítiť trochu neistí. Začali sme sa báť socializácie?
Strach zo socializácie je sekundárny, primárny je strach z nákazy. Niektorí ľudia si nemusia byť istí, či sa stále môžu nakaziť, nie sú si istí svojou imunitou. Aj keď sú zaočkovaní, nemusia vedieť, či je v poriadku s niekým sa stretnúť.
Zároveň mnohým socializácia chýba, čiže sú v takej ambivalentnej polohe. Aj by sa radi stretli, ale strach je zatiaľ väčší než potreba sa socializovať.
Môže na tento strach vplývať aj to, že ľudia boli takmer rok zavretí doma a možno zabudli, ako sa s inými rozprávať?
Za posledný rok sa náš spoločenský kontakt zredukoval len na online či na veľmi úzku skupinu ľudí a z toho môžu mať niektorí ľudia neistoty typu „rok som sa s niekým nestretol na pive a už neviem, ako sa to robí“.
Obávajú sa, či sa budú vedieť primerane správať a či nebudú neohrabaní. Aj niektorí moji klienti popisujú pocit straty sociálnych zručností. Ale za rok sa úplne stratiť nedajú, ak ide o dospelého človeka, ktorý normálne funguje.
