Returnal
Hru na recenziu poskytla spoločnosť Sony
Pamätáte sa ešte na film Neuveriteľný deň s Billom Murrayom, alebo Na hrane zajtrajška s Tomom Cruisom? Obidva tieto filmy spája téma nekonečnej časovej slučky, keď sa neustále opakuje určité časové obdobie.
V prípade týchto dvoch filmov bol výsledok zábavný, mnoho ďalších pokusov však pohorelo. Na prvý pohľad vďačná téma totiž vyžaduje citlivý prístup a hlavne pri hrách môže veľmi rýchlo skĺznuť k nešťastnému stereotypu či nude.
Na neustálom zomieraní a začínaní v rovnakom bode si len nedávno slávu vybudovala hra Hades a Returnal má šancu byť ďalšou v poradí. Je skutočne tak dobrá, alebo je len technologickým demom pre novú hernú konzolu od Sony?
Keď sa učíte na vlastných chybách
Hry, ktoré neodpúšťajú, sú zvláštnou kategóriou pre ľudí schopných pokojne zvládnuť aj stresové situácie. Mať výbušnú povahu, tak hru po prvej hodine odinštalujem, keďže systém ukladania postupu v hre prakticky neexistuje a smrť prináša stratu množstva získaných vecí.
Samotný začiatok je rýchly, krátky sled udalostí vás vhodí priamo do hry a vy postupne začínate zisťovať, čo sa stalo a čo vás najbližšie hodiny čaká. Smrť je všadeprítomná, zažijete ju rýchlo na začiatku a potom v pravidelných intervaloch.

Občas sa prebudíte v kabíne svojej vesmírnej lode, občas na zemi, alebo ešte pred samotnou haváriou na planéte.
Po prejdení prvými dverami sa dostanete do čiastočne generovaného sveta. Tie hrubé základy sú rovnaké, jednotlivé menšie časti sa generujú po každej vašej smrti.
Svoj začiatok tak strávite vždy v jednom svete či skôr prostredí a až postupom sa dostanete do ďalšieho. Je teda len na vás, aby ste sa čo najrýchlejšie zžili s jeho nástrahami, nepriateľmi a naučili sa využívať všetky pomôcky, ktoré vám hra ponúka.