Text vyšiel pôvodne v časopise Quark.
Objav kozmického žiarenia predstavuje krásny príbeh o tom, ako vám záľuba v štúdiu nových javov v kombinácii so športom do istej miery extrémnym môže priniesť až Nobelovu cenu za fyziku.
Ľudí už od najstarších civilizácií pútali krásy a tajomstvá vesmíru. Pozorovali objekty na nočnej oblohe, zapisovali ich pozície alebo zaznamenávali zaujímavé úkazy.
Vznikla tak jedna z najstarších prírodných vied, astronómia.
Nové výhľady
Takmer celú našu históriu sme sa informácie o kozme dozvedali prostredníctvom elektromagnetického žiarenia, ktorého vlnové dĺžky zodpovedajú citlivosti ľudského oka – viditeľné svetlo.
Spočiatku ako jediný nástroj slúžilo ľudské oko. Neskôr, v novoveku, pribudol hvezdársky ďalekohľad, ktorý nám umožnil pozorovať aj objekty, na ktoré oko nestačí.
Následne s rozvojom detekčných techník a pozorovacích aparatúr bolo možné rozšíriť hranice elektromagnetického spektra, ktoré sme schopní detegovať. Výstavba rádioteleskopov umožnila pozorovanie žiarenia s väčšími vlnovými dĺžkami a umožnila rozvoj rádioastronómie.
Nástup kozmonautiky, nových detektorov a špeciálnych zobrazovacích techník nám umožnil vidieť vesmír aj z opačnej strany elektromagnetického spektra a otvoril dvere pozorovaniam v röntgenovej až gama oblasti.
Celkovo sa tak ľudstvu otvorili nové okná do vesmíru, vďaka ktorým zisťujeme množstvo nových zaujímavých vecí o astronomických objektoch. Nové detektory otvorili nielen nové okná elektromagnetického žiarenia, ale aj okná, ktoré sprvu neboli vôbec očakávané.
Vesmírni posli
Začiatkom 20. storočia sa ukázalo, že do atmosféry Zeme prichádzajú z vesmíru okrem elektromagnetických vĺn aj častice, najmä protóny a jadrá rôznych prvkov, ktoré sú schopné dosahovať extrémne vysoké energie, dokonca väčšie, ako ľudstvo dokáže vytvoriť v najvýkonnejších urýchľovačoch.
Tieto častice v súčasnosti nazývame kozmické žiarenie. Vznikol tak postupne nový odbor, astročasticová fyzika.
Koncom 20. storočia sa tiež prišlo na to, že okrem už vtedy známeho kozmického žiarenia na Zem prichádzajú aj jedny z najťažšie polapiteľných častíc, ktorými sú neutrína.
V nedávnych rokoch nám pribudlo aj úplne nové a úžasné okno v podobe detekcie gravitačných vĺn.
Práve súčasnou detekciou rôznych takýchto vesmírnych poslov sa vieme dozvedieť jedinečné informácie o tých najexotickejších objektoch, ako sú napríklad supernovy, pozostatky po supernovách, pulzary alebo aktívne jadrá galaxií. V astronomických kruhoch sa hovorí o multimessenger astronomy, teda akejsi multiposlovej astronómii.
Čo ionizuje vzduch?
V roku 1896 Henri Becquerel (1852 – 1908) objavil, že niektoré prvky sú schopné spontánne emitovať žiarenie. Išlo o objav rádioaktivity, pričom významne k tomuto objavu prispeli aj manželia Marie Curie-Skłodowska (1867 – 1934) a Pierre Curie (1859 – 1906).
Aktivitu rôznych hornín bolo možné v tom období študovať prostredníctvom prístroja, ktorý sa volá elektroskop. V modernejšej verzii by tento prístroj, elektrometer, mala poznať väčšina z nás z hodín fyziky.
