Text vyšiel pôvodne v časopise Quark.
Rok objavenia Ameriky je medzníkom v delení nepôvodných druhov. Z Ameriky k nám prišli nielen mnohé hospodárske plodiny, ale aj druhy, ktoré sa podľa viacerých odborníkov považujú za najvýznamnejší faktor ohrozujúci biodiverzitu.
Píše sa rok 1492. Je noc, 71. deň plavby výpravy Krištofa Kolumba, ktorá sa začala 3. augusta 1492. Jej cieľom bolo objaviť novú obchodnú cestu do Indie.
Zrazu námorník z pozorovateľského hniezda zakričí: Tierra, tierra! – Zem, zem!
Bol to ostrov Guanahani v súostroví Bahamy. Na jeho breh moreplavci vkročili 12. októbra 1492.
Omyly v navigácii však spôsobili, že Kolumbus si myslel, že sa nachádza v Indii – no v skutočnosti objavil Ameriku. Jeho omyly odštartovali jednu z najvýznamnejších etáp v histórii ľudstva – kolonizovanie amerického svetadielu Európanmi.
Prepojenie sveta
Rok objavenia Ameriky je aj medzníkom v delení nepôvodných druhov. Z Ameriky k nám boli okrem hospodárskych plodín, ktoré patrili a aj v súčasnosti patria medzi najvýznamnejšie: kukurica, paradajka, paprika, zemiaky, fazuľa alebo kakao či vanilka, privezené aj mnohé iné.
Druhy, ktoré boli na naše územie zavlečené (introdukované) pred rokom 1492 nazývame archeofyty, tie po roku 1492 označujeme ako neofyty. Prepojenie sveta malo nesmierny vplyv na vývoj všetkých civilizácií, na čom sa podieľali aj poľnohospodárske plodiny.
Napríklad zemiak, odborne ľuľok zemiakový, predstavoval pre Inkov dar z nebies. Keď v polovici 16. storočia dobyli ríšu Inkov Španieli, poslali do Európy spolu s ukoristeným zlatom a striebrom tiež exotické rastliny, medzi nimi aj hľuzy zemiakov.
Tie sa čoskoro stali hlavnou potravinou pre námorníkov, vďaka čomu nevedomky predchádzali skorbutu.
Medzi Európanmi sa zemiaky dlho netešili dobrej povesti – považovali ich za pohanskú, nekresťanskú plodinu.
