cestu liečenia drogovej závislosti, aj keď zatiaľ iba na potkanoch. Napísal o tom New Scientist s odvolaním sa na štúdiu z Proceedings of the National Academy of Science.
Vedci na potkanoch testovali gén AGS3, ktorý hrá kľúčovú úlohu v regulácii žiadostivosti po návykových látkach. Už predtým zistili, že psychický systém odmeny, jeden z evolučne najstarších systémov mozgu, reguluje oblasť zvaná nucleus accumbens. Z tohto miesta v strednom mozgu sa spúšťajú deje spojené s príjemnými pocitmi. Funguje rovnako u ľudí aj u potkanov a práve tu je gén AGS3 najaktívnejší.
Systém odmeny zabezpečuje pocit uspokojenia napríklad pri jedle, sexe, pri úspechu v športe alebo aj pri práci. Niektoré opioidy systém odmeny stimulujú prehnane; odmena je taká silná, že systém ju uprednostní pred všetkými ostatnými pocitmi a potrebami. Ak sa návyková chemikália do mozgu nedostane, receptory neurónov za ňou nariekajú ako opustení milenci (povedané slovami amerického neurológa Davida M. Restaka). No ak závislá osoba dokáže zostať dlhšie bez drogy, receptory po čase odumrú "ako lístie opadávajúce z konárov stromu, ktorý bol ponechaný bez svetla" (Restak). Práve v tom je však kameň úrazu - pri závislosti od heroínu sú recidívy veľmi časté.
Diamondov tím vytvoril blokátor, látku, ktorá dokáže gén AGS3 vyradiť z činnosti. Do určenej oblasti mozgu potkanov, ktoré predtým vedci urobili závislými od heroínu, ho vniesol upravený neškodný vírus herpesu. Ten sa naviazal na bielkoviny tvorené génom AGS3 v nucleuse accumbens a cyklus žiadostivosti drogovo závislých potkanov na niekoľko týždňov zablokoval. Potkany sa svojej túžby po droge zbavili a vedci nezaznamenali žiadne viditeľné vedľajšie účinky.
Diamond očakáva začiatok pokusov na ľuďoch do dvoch rokov. Jeho kolegyňa Krista McFarlandová z Lekárskej univerzity v Severnej Karolíne vysvetlila, že najdôležitejšie pri tom bude nájsť úplne bezpečný spôsob dopravy blokátora do ľudského mozgu. Vírus - aj keď neškodný - je stále ešte vírus.
