Bežný záber z výskumu mozgu - potkan so senzormi, napojenými na počítač. Tento je z Východočínskej univerzity v Šanghaji. FOTO - REUTERS
Na druhej strane mozog je naozaj najnenásytnejším orgánom nášho tela a má preto niekoľko špecifických stravovacích nárokov. Upozornenie vedcov, že to, čo jeme, môže aspoň trochu ovplyvniť beh našich myšlienok, preto asi netreba brať na ľahkú váhu.
Netradičné, ale vhodné raňajky
Britský vedecký týždenník New Scientist odporúča v prvom rade sústrediť sa na raňajky, ktoré dodajú mozgu dostatok paliva - glukózy. Veľa štúdií ukázalo, že ak ich vynecháme, zníži to náš výkon v práci či v škole. To koniec koncov nie je nič nové, veď aj známa múdrosť hovorí, že raňajky by mal človek zjesť sám, o obed sa podeliť s priateľom a večeru nechať svojmu nepriateľovi.
Plnohodnotné raňajky však nie sú iba otázkou dostatku kalórií. Výskum z roku 2003 ukázal, že deti, raňajkujúce šumivé nápoje a sladké keksy (teda takzvané prázdne kalórie), dosiahli v testoch pamäti a pozornosti úroveň 70-ročných starcov.
Barbara Stewartová z Ulsterskej univerzity navrhuje na raňajky v našich končinách veľmi netradičné jedlo, hrianky s fazuľou. Má však svoju logiku. Už samotná hrianka zlepšila výsledky detí v radu kognitívnych testov. Súčasne sa ukázalo, že čím zložitejšie testy boli, tým stúpala aj potreba bielkovín, a práve tie možno získať z fazúľ.
Okrem toho fazule sú aj dobrým zdrojom vlákniny. Pre mnohých bude asi prekvapením, že dostatočný prísun vlákniny nepotrebuje iba hrubé črevo, ale aj mozog. Presne to však dokázali vedecké štúdie. Ak váš žalúdok nie je uspôsobený na raňajšie fazule, alternatívou môže byť iný netradičný pokrm - celozrnný chlieb s výťažkom z čerstvých kvasníc. Tie obsahujú veľa vitamínu B, ktorý je pre správnu činnosť mozgu tiež nevyhnutný.
Vajcia sú opäť v móde
New Scientist - možno opäť trochu nečakane - radí na obed omeletu so šalátom, čím pripomína staré dobré časy stravovacieho optimizmu (jedno vajce denne). Prečo však nie? Vajcia sú bohaté na cholín, ktorý telo potrebuje na to, aby vytváralo neuroprenášač acetylcholín. Vedci z Bostonskej univerzity zistili, že keď mladí zdraví ľudia dostali liek skopolamín, ktorý blokuje acetylcholínové receptory v mozgu, podstatne sa zhoršila ich schopnosť zapamätať si dvojicu slov. Nízke hladiny acetylcholínu sú tiež spojené s Alzheimerovou chorobou.
Šalát je zas plný antioxidantov, o význame ktorých pre ľudský mozog málokto pochybuje. Tím Dwighta Tappa z Kalifornskej univerzity v Irvine dokonca zistil, že strava bohatá na antioxidanty zlepšila kognitívne schopnosti ešte aj 39 starnúcich bíglov. Starého psa teda v rozpore s ľudovou múdrosťou možno naučiť novým kúskom.
New Scientist odporúča uzavrieť obed jogurtovým dezertom, ktorý umožní lepšie čeliť popoludňajším stresom. Jogurt obsahuje tyrosín, potrebný okrem iného na produkciu neurotransmiterov dopamínu a noradrenalínu. Časopis sa odvoláva na štúdie amerických vojakov, v ktorých vedci potvrdili, že tyrosín sa v strese z organizmu stráca.
Pozor na prázdne kalórie
Medzi obedom a večerou si doprajte ľahké občerstvenie, aby ste si udržali hladinu glukózy. Vyhýbajte sa však prázdnym kalóriám (keksy, koláče, biele pečivo), ktoré majú veľa nasýtených mastných kyselín. Útočia nielen na hmotnosť, ale aj na mozog. Vedci na vlaňajšej výročnej konferencii Neurologickej spoločnosti v San Diegu oznámili, že hlodavce, ktoré kŕmili ekvivalentom ľudskej prázdnej stravy, mali problém nájsť cestu z bludiska a dlhšie im trvalo, kým si spomenuli na riešenie známych problémov.
Zdá sa, že najväčšie škody páchajú triglyceridy, cholesteru podobná zložka, pretože hlodavce kŕmené prázdnou stravou ich majú nadbytok. Liek znižujúci hladinu triglyceridov im pamäťový výkon zas zlepšil.
Nie je tuk ako tuk
Náš mozog asi zo 60-tich percent tvorí tuk. Ak nasýtené mastné kyseliny môžu zadrieť jeho súkolie, čo ho naopak správne "namaže", ak nemáme na mysli alkohol? Odpoveď znie - nenasýtené kyseliny omega-3, zvlášť DHA (kyselina dokosahexaenová). Inými slovami, vaša stará mama mala opäť pravdu: Ryba je najzdravšie jedlo, a platí to aj pre mozog. Nielen pre ten, ktorý sa vyvíja, ale aj pre ten, ktorý už od štyridsiatky začína chátrať. Minuloročná štúdia ukázala, že starnúce myši z geneticky modifikovaného kmeňa s náchylnosťou na Alzheimerovu chorobu mali o 70 percent menej amyloidných plakov, ak dostávali stravu bohatú na DHA.
Nuž a nakoniec vraj neurobíte zle, ak zakončíte večerné jedlo jahodami a čučoriedkami. Potkany kŕmené týmto ovocím ukazovali zlepšenú koordináciu, koncentráciu a krátkodobú pamäť. Dokonca aj keď jahody a čučoriedky u ľudí nebudú fungovať, uzatvára New Scientist, sú dostatočne dobré na to, aby sme ich sústavne skúšali.
Watson a alzheimer
Nápady na správne stravovanie, ktoré predložil britský vedecký týždenník, samozrejme netreba brať ako dogmu vždy a všade. Dôležitá je pestrosť stravy, tu išlo skôr o všeobecné princípy. Určite nepomôžu každému proti všetkému. Napríklad proti alzheimerovi možno bojovať hocijako (okrem stravy aj cvičením, mentálnou a spoločenskou aktivitou), nemali by sme však zabúdať, že táto neurodegeneratívna choroba má aj genetický základ. Práve preto posledný žijúci spoluobjaviteľ štruktúry DNA James Watson, ktorý si nedávno dal sekvenovať svoj genóm, radšej nechce niektoré veci vedieť (napríklad aký má konkrétny variant génu ApoE, určujúci náchylnosť na Alzheimerovu chorobu).
Na druhej strane snahou o správnu výživu nemôžete pokaziť vôbec nič, iba vydolovať zo svojich mozgových buniek o čosi viac. A je úplne jedno, aké máte IQ alebo g, aké máte vzdelanie alebo gény. Šanca je tu vždy.
