SME
Piatok, 18. jún, 2021 | Meniny má VratislavKrížovkyKrížovky
PODCAST PRAVIDELNÁ DÁVKA

Ako debatovali kresťania o mimozemšťaňoch

Predstavíme niektoré hlavné debaty o kresťanstve a mimozemšťanoch.

Vypočujte si podcast

Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS

Sme vo vesmíre sami alebo sa na iných koncoch vesmíru pýtajú mnohé ďalšie bytosti podobnú otázku? Na toto vám asi nebudem môcť dnes odpovedať, ale aspoň sa pozrieme na to, akú úlohu zohrávala táto otázka v kresťanských debatách počas nedávnej histórie:

Predstavy o mimozemskom živote sa u našich starovekých predchodcov rôznili. Kým sme však prišli do stredoveku, tieto názory sa zjednotili do jedného, ktorý zastával našu kozmickú jedinečnosť. Naša Zem a miesto vo vesmíre je unikátne - nielenže sme v jeho strede ale zároveň sme aj jeho jedinými občanmi. Občasne sa u stredovekých teológov našli aj nejaké tie špekulatívnejšie výnimky, ale tie len potvrdzovali toto pravidlo o našej výnimočnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

S príchodom 16. a 17. storočia a teda aj s príchodom Kopernika, Braheho, Keplera a Galilea sa však naša predstava o usporiadaní vesmíru začala meniť. Ich objavy viedli nakoniec k prijatiu predstavy, že v strede našej slnečnej sústavy je Slnko a ostatné planéty obiehajú okolo neho po eliptických dráhach.

Podobne však ako sa ich názory líšili v konkrétnych pohľadoch na vesmír, tak sa rôznili aj v pohľadoch na mimozemské obyvateľstvo. Podľa Galilea takéto civilizácie neexistujú, pretože na to nemajú vhodné životné podmienky. Kepler však bol optimistický. Napriek tomu, že bol zástancom malého vesmíru, limitovaného našou slnečnou sústavou, podľa neho boli novoobjavené Jupiterove mesiace domovom pre mimozemské bytosti, aj keď ich teda nezhliadol žiadnym teleskopom.

Skryť Vypnúť reklamu

Jedno meno, ktoré musí byť každému známe aspoň z počutia, je Isaac Newton. Tento velikán, okrem toho, že prišiel so zákonom univerzálnej gravitácie, rozšíril hranice nášho vesmíru. Hoci za existenciu mimozemšťanov neargumentoval, jeho vesmír ponúkol podmienky, ktoré by ju umožňovali. Tento donedávna stiesnený vesmír sa teda s príchodom Newtona a jeho stúpencov začal zásadne rozpínať.

Naša planéta a slnečná sústava začala byť videná len ako jedna z mnohých vo veľkom vesmírnom ihrisku s mnohými ďalšími mimozemskými hráčmi. A tu po Newtonovi prichádzame do 18. a 19. storočia, v ktorých strávime zvyšok našej dávky. Narýchlo ešte spomeniem, že o Kopernikovi, Galileovi a Newtonovi si môžete vypočuť aj moje samostatné dávky a linky na ne nájdete v popise.

Skryť Vypnúť reklamu

Princíp plnosti

V 18. storočí sa odohrávali mnohé debaty o existencii mimozemšťanoch, ale keďže žiadne priame fyzické dôkazy nemáme ani dnes, nemal ich nik ani v minulosti. Takéto uvažovanie však prebiehalo hlavne vďaka istému filozoficko-teologickému uvažovaniu, ktorý sa nazýva “princíp plnosti”. Princíp plnosti možno vystopovať až Platónovi a jeho myšlienkou je, že vesmír obsahuje všetky možné bytia, respektíve organizmy, ktoré v ňom len existovať môžu.

Jeho dynamická verzia vraví, že tieto druhy sú stále v procese vytvárania ale pointou je, že príroda nemá funkčne prázdne miesta. Všetky organizmy sú tu preto, lebo môžu existovať a žiadne iné už neexistujú lebo nemôžu existovať. Ak by mohli, stvoriteľ (či už ten Platónov alebo kresťanský) by ich jednoducho stvoril a nevytvoril by vesmír, v ktorom sú niektoré jeho časti nevyužité alebo zbytočné.

Skryť Vypnúť reklamu

Spochybňovanie vykúpenia

Situácia sa však začala postupne obracať. Na konci 18. a začiatku 19. storočia vidíme niektorých kultúrnych intelektuálov uvažovať tak trochu ináč, ako dovtedy. A tak už na jeho začiatku nachádzame niekoľko pochybovačov. Jedným z nich bol napríklad Percy Bysshe Shelly, ktorý odmietol kompatibilitu kresťanstva s vedeckým poznaním. Čo však bolo presne bolo týmto problémom?

Shelly vraví, že celý ten biblický príbeh počnúci Adamom a Evou je nezlučiteľný s poznaním hviezd. A tým nemá vôbec na mysli hviezdy ako také. Myslí tým to, aké je to podľa neho nezmyselné, že by mimozemský život nebol tiež pokúšaný diablom. Alebo možno viacerými diablami. Alebo vlastne, ako to presne bolo?

Boli aj na druhých planétach Adam a Eva s ich lokálnym hadom-pokušiteľom? Boli niektorí obyvatelia vesmíru stvorení s väčšou odolnosťou voči pokušeniu ako tí naši pozemskí prarodičia? Shelley si z takého uvažovania robí samozrejme posmešky, lebo mu kresťanská náuka o Ježišovom vykúpení ľudstva na kríži nedáva v tomto kozmickom kontexte význam.

Skryť Vypnúť reklamu

Inými významnými autormi, ktorí videli tieto veci podobne, boli John Adams (druhý prezident Spojených štátov amerických) a známy americký autor Ralph Waldo Emerson. A hoci títo traja boli veľmi vplyvné osobnosti verejného života, nepovedali sme si ešte o tom najhlavnejšom vplyve, ktorý pridal tie najväčšie polená do tejto vatry.

Thomas Paine a reakcie

Tento vplyv pochádzal z pera známeho a mimoriadne vplyvného autora menom Thomas Paine. Bol to práve Paine, kto svojimi argumentami proti kresťanskej náuke o vykúpení v kontexte mimozemského života zasadil kresťanstvu ak nie úder, tak aspoň takú typickú osvietenskú facku. Paine bol totiž jedným z najviac svietiacich predstaviteľov osvietenstva a to potvrdil aj svojim dielom s názvom Doba rozumu (1793), kde načal aj túto mimozemskú tému.

Skryť Vypnúť reklamu

Pre neho viedlo uvažovanie iba k dvom možnostiam - buď musíme odmietnuť kresťanské učenie o vykúpení alebo mimozemské bytosti. Paine si vybral prvú možnosť a podobne ako mnohí iní osvietenci, aj on si osvojil deizmus, teda neosobné a nekresťanské božstvo, ale predsa len niekoho, kto stojí za týmto vesmírom. Paine vedel, že Biblia alebo kresťanské učenie nikde priamo mimozemský život nevyvracia.

Problém však videl v tom, že celé biblické dejiny spásy sú tak prepojené s Adamom, Evou a Ježišovou smrťou, že prijímať aj existenciu iných vesmírnych bytostí by z kresťanského pohľadu nedávalo žiadny zmysel.

To sme teraz v našom príbehu približne v roku 1800 a bol to čas, keď prijímanie mimozemskej existencie bolo najviac rozšírené v našej histórii. A keďže bolo zároveň veľmi rozšíreným aj kresťanstvo, tieto dva svety sa museli skôr či neskôr stretnúť. Nesklamali nás a stretli sa. Mnohí autori, aj po Painovom diele, pritom zastávali názor, že to všetko dáva zmysel a vzájomne sa podporujú. Napriek tomu, napätie a trenice tu ostali.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako sa o chvíľu dozvieme, trvalo asi ďalších 50 rokov, kým sa táto vatra opäť rozohnila. Tým všetkým chcem povedať, že existovali viaceré možné spôsoby argumentácie a jeden z nich - na ktorý bolo treba reagovať - vravel, že vesmír a jeho prírodné zákony nám ukazujú, že je za ním jeho vesmírny stvoriteľ, ale tiež, že to nie je zlučiteľné s aspoň jednou kľúčovou kresťanskou náukou, teda tou o vykúpení. Povedané ešte inak - stretli sa tu proti dve teológie - zjavená a prirodzená - a začali si robiť neplechu. O tej prirodzenej som už mal tiež jednu dávku.

Takže boli to Painove argumenty, ktoré sa dostali aj do Británie a na ktoré potom mnohí reagovali. Kresťanstvo to samozrejme vôbec nepoložilo a viacerí vplyvní vedci či teológovia ponúkli na to svoje odpovede. Vrátane napríklad jedného z najvýznamnejších teológov prvej polovice 19. storočia, Thomasa Chalmersa, ktorý mimochodom stál pri zrode univerzitného kolégia, ktoré navštevujem. Ten sa snažil napríklad ukázať, že existencia mimozemských obyvateľov a Božia starostlivosť o nich nie je nijak nekompatibilná s biblickým kresťanstvom.

Skryť Vypnúť reklamu

William Whewell a pluralita svetov

Avšak debata ožila v polovici tohto storočia, keďže do nej vstúpil nečakaný hlas s nečakaným argumentom. V roku 1853 vyšlo dielo, ktoré si sčítaní vzdelanci nemohli nevšimnúť. Volalo sa Esej o pluralite svetov. Bolo vidno, že pochádza od mimoriadne vzdelaného a veriaceho autora a šokujúce na ňom bolo riešenie tejto mimozemskej hádanky. Dovtedajším typickým riešením bolo snažiť sa poukázať na to, ako kresťanstvo a existencia mimozemských vedomých bytostí sedia ako rukavica na ruku - aj keď tu rukavicu bolo treba trochu upraviť a ponaťahovať, aby sedela.

Tento autor sa však vo svojom uvažovaní vydal opačným smerom: namiesto toho, aby opäť ponúkol zmierovaciu stratégiu, jeho hlavným argumentom bolo priznať tento nesúlad. Ak bolo pre neho kresťanstvo v protirečení s mimozemským životom, jeho riešením bolo odmietnuť nie tú prvú problematickú zložku ale tú druhú. Inak povedané: Kresťanstvu už mimozemšťania problémy robiť nebudú, lebo žiadni neexistujú.

Skryť Vypnúť reklamu

Kto však toto dielo napísal? Hoci bolo vydané najprv anonymne, netrvalo dlho, kým sa prišlo na to, že jeho autorom bol anglikánsky kňaz a jeden z najvýznamnejších cambridgeských akademikov tej doby, William Whewell.

Hoci sa venoval najmä matematike a minerálom, jeho špecialitou sa nakoniec stala oblasť, ktorá by sa dala v jeho prípade najskôr označiť ako filozofia vedy a bol tak jedným z priekopníkov rozoberajúcich podstatu a fungovanie vedeckého bádania. Bol to, mimochodom, zároveň on, kto, okrem iného vytvoril aj anglické verzie pojmov “vedec” a “fyzik”, ale aj iné ako anóda, katóda, ión, elektrolýza či lingvistika.

To, že proti mimozemšťanom argumentovala práve taká anglikánska kapacita ako Whewell bolo naozaj veľkým prekvapením a prebudením, zvlášť, ak celý čas predtým zastával práve opačnú a teda väčšinovú pozíciu. Čosi sa muselo stať práve okolo polovice 19. storočia, čo Whewella pritiahlo na druhú stranu.

Skryť Vypnúť reklamu

Bližšie rozoberanie týchto dôvodov je minimálne na ďalšiu samostatnú dávku ale v stručnosti môžeme povedať, že začal súhlasiť s Painovou dilemou no ponúkol opačné riešenie ako tento Američan. Paine videl teda východisko v odmietnutí kresťanskej náuky ale Whewell v odmietnutí iných vesmírnych bytostí.

Takéto zhodnotenie je síce pravdivé ale už nie presné a úplne férové. Whewell predsa nemohol povedať, že mimozemšťania neexistujú, lebo kresťanstvo. Samozrejme, že mal intelektuálne na viac.

Presnejšie je teda povedať, že motiváciu mu poskytlo zmýšľanie náboženské ale na svoje závery použil to vedecké. Použíl na to dôvody a výpočty, ktoré by dnes zrejme napadli aj vás - poukázať na to, ako sú ostatné planéty nehostinné pre život.

Niektoré sú veľmi horúce, iné zas veľmi studené či nevhodné svojim zložením a mal ešte niektoré iné argumenty. Pointa je, že empirické pozorovania nám vravia, že aspoň v jeho pozorovanej časti vesmíru sme aspoň nateraz výnimoční a tvrdiť opak by sa dalo len cez nepodložené špekulácie.

Skryť Vypnúť reklamu

Whewellov efekt

Viem si predstaviť, že niektorým z vás vedecky zmýšľajúcim poslucháčom sa nemusí zrovna veľmi páčiť myšlienka, že Whewell bol vo svojom vedeckom bádaní motivovaný kresťanskou náukou. Prvé vraj majú byť predsa fakty a nie nejaká osobná viera. Navyše, pri svojej diskusii sa veľakrát opieral o citáty z Písma. Avšak na druhej strane ho k tomuto priviedol Thomas Paine a vedecké pozorovania, ktoré mu týmto smerom ukazovali.

Nielen to, ale Whewell sa práveže skôr zaslúžil o odstránenie náboženských argumentov z tejto diskusie. Písmo využíval preto, lebo ho vtedy pri mimozemšťanoch citovali takmer všetci a tak musel hrať túto hru aj on. A jeho figúrka v tejto hre tvrdila, že biblické a metafyzické argumenty (ako je princíp plnosti) nám o existencii vesmírnych civilizácii nepovedia ani “mäkké f” a musíme na to využiť len naše astronomické pozorovania.

Skryť Vypnúť reklamu

A čo sa stalo po tom? Presne to, čo sme si práve spomenuli - debata o mimozemšťanoch začala byť menej biblická a viac vedecká. Lepšie astronomické technológie umožňovali postupom času lepšie merania a pozorovania a Whewellova pozícia začala prevládať. V 70. rokoch 19. storočia ostal okrem našej planéty obývaný už len Mars.

Teda, nie naozaj, ale aspoň v mysliach väčšiny ľudí. A to je veľký skok, keďže dve generácie dozadu verili aj tí najväčší astronómovia, ako napríklad William Herschel, že obývané sú nielen iné planéty vo vesmíre ale aj mesiac a Slnko. A keď prídeme na začiatok 20. storočia k začiatku prvej svetovej vojny, zistíme, že svojich obyvateľov stratil aj Mars.

Astroteológia včera a dnes

Tento príbeh musíme nejak ukončiť a škoda ho skončiť bez nejakého zamyslenia nad témou, ktorá nám spájala všetky vyššie uvedené odstavce. Môže kresťanstvo či iné svetové náboženstvo s koreňmi v histórii tejto Zeme byť kompatibilné s existenciou mimozemských civilizácii? Takéto otázky majú aj svoje prístrešie, pod ktoré spadajú a vravíme o takzvanej astroteológii. Nuž a odpoveď na to je ľahká a zároveň zložitá: Záleží totiž, koho sa spýtate.

Skryť Vypnúť reklamu

Mnohí významní bádatelia spojení s programom SETI, teda s hľadaním mimozemskej inteligencie, boli alebo sú v týchto vyhliadkach skôr pesimistickí. Príkladmi sú napríklad Jill Tarter, Carl Sagan, Frank Drake či Paul Davies. Nechcem veľmi zovšeobecňovať, ale v podstate si všetci z nich myslia, že tieto civilizácie náboženstvo nikdy ani nemali, alebo ak mali či majú tak bude intelektuálne a morálne nadradené nad všetky, ktoré poznáme. A to by vraj mal byť pre tie niektoré naše pozemské náboženstvá veľký problém.

Situácia je však iná, keď sa pozrieme na niektoré sociologické prieskumy, v ktorých veriaci rôzneho vyznania nemajú problém integrovať mimozemšťanov so svojou vierou. To je však, zdá sa, iná otázka než to, či by to naozaj predstavovalo isté doktrinálne problémy.

Skryť Vypnúť reklamu

Jedna vec sú totiž prieskumy a druhá vieroučné implikácie. Zrejme platí, že pre vieroučne flexibilných teológov to nebude veľký problém ale väčší to už bude pre tých menej liberálnych, kde povedzme kresťanská náuka môže spôsobovať isté problémy. Tiež to môže byť zvlášť problém pre tú časť kresťanov, ktorí dodnes odmietajú evolučnú teóriu, keďže existencia mimozemšťanov zaiste úzko súvisí aj s nimi.

Musíme sa však vyvarovať veľkým generalizáciám o tom, či sú mimozemské civilizácie v súlade s náboženstvom. Pretože: akým presne náboženstvom a akou jeho verziou či teológiou? A okrem toho, samotná história, ako sme dnes videli, nás učí, že aj kresťanstvo vedelo a vie zastávať obe pozície čo sa týka našich potenciálnych vesmírnych spolupútnikov. Chce to niekedy čas, ale skôr či neskôr, sa veci vedia posunúť ďalej a niekedy aj v teológii. A ja skromne dúfam, že som aj ja vám posunul niektoré vaše mentálne kolieska a že sa tu uvidíme opäť skôr, než až po objave našich mimozemských kamarátov.

Skryť Vypnúť reklamu

Použitá a odporúčaná literatúra:

Brooke, “Natural theology and the plurality of worlds - Observations on the Brewster-Whewell debate”, 1976.

Crowe, Extraterrestrial Life Debate, Antiquity to 1915: A Source Book, 2008.

Crowe, The Extraterrestrial Life Debate, 1750-1900, 2011.

Peters, “Astrobiology and Astrochristology”, 2016.

Vakoch (ed.), Astrobiology, History, and Society, 2013.

Whewell, Of the Plurality of Worlds: An Essay, 1853.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Ak máte záujem o reklamný spot v podcastoch alebo inú spoluprácu, napíšte nám na podcasty.inzercia@ sme.sk, pošleme vám cenovú ponuku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Podľa Szijjártóa sú slovensko-maďarské vzťahy najlepšie za posledné roky.


a 1 ďalší 41m
Ilustračné foto

Situáciu pokazili aj futbalové zápasy.


19 h
Andrej Holák.

Obvineného Holáka po zadržaní prepustili.


SITA a 1 ďalší 2 h

Neprehliadnite tiež

Na Euro 2020 hrozia aj iné ohniská. V Maďarska sa na štadióne stretlo 60-tisíc ľudí.

Delta variant sa šíri rýchlejšie.


19 h
Hubblov vesmírny ďalekohľad.

Problémy zrejme spôsobil pamäťový modul. NASA sa snaží prepnúť na záložnú pamäť.


17. jún
Hviezdu Betelgeuze môžete na nočnej oblohe vidieť aj bez použitia teleskopu. Tvorí pravé rameno súhvezdia orion.

Hviezdu z nášho pohľadu zahalil závoj prachu.


16. jún
Čínska kozmická loď Šen-čou.

Astronauti strávia na stanici tri mesiace.


TASR 16. jún