Jedným z prvých platidiel na území dnešnej Európy mohli byť jednoduché bronzové krúžky.
Ľudia ich vyrobili pred viac ako štyritisíc rokmi. Tieto bronzové predmety nájdené v rôznych častiach kontinentu mali takmer jednotný tvar a hmotnosť.
O ich využití pri platení hypotetizujú autori štúdie zverejnenej vo vedeckom časopise PLOS ONE.
Ruka ako váha

Drobné bronzové krúžky a polkrúžky, v štúdii prezývané rebrá, našli archeológovia v Nemecku, Českej republike aj v Škandinávii často vo väčších kôpkach, čo naznačuje ich jednotný účel.
Či sa objekty skutočne využívali na platenie je ťažké zistiť bez priamych písomných dôkazov. No mnohé vie napovedať ich tvar a hmotnosť.
V čase mladšej doby bronzovej ľudia nemali sofistikované spôsoby merania ako dnes. Hmotnosť predmetov preto odhadovali rukami či inými nepresnými metódami.
A podobne postupovali aj vedci v štúdii.
Najskôr každý z päťtisíc nájdených bronzových predmetov - krúžkov, polkruhov a čepelí sekery - odvážili. Potom odhadovali, či by dané predmety od seba dokázal človek rozlíšiť iba tým, že by ich poťažkal v ruke.

Prehistorické euro
Ak majú dva predmety odlišnú hmotnosť iba do desať percent, človek ich nedokáže odlíšiť len pomocou svojich zmyslov.
“Dá sa povedať, že máme dočinenia s najstarším eurom.
„
Najzaujímavejší vzorec sa ukázal práve pri bronzových krúžkoch. Takmer sedemdesiat percent z nich malo hmotnosť, ktorá by sa v ruke zdala úplne totožná ako krúžok s hmotnosťou takmer dvesto gramov.
Podobný, i keď slabší vzorec sa ukázal aj u polkruhov, u čepelí už menej.
Podobná váha drobných predmetov môže naznačovať, že ich niekto zámerne vyrobil tak, aby sa na seba čo najviac podobali. Takýto štandardizovaný postup sa využíva pri výrobe peňazí. Autori preto hypotetizujú, že krúžky slúžili ako platidlo.
"Je to takmer ako dnešné eurá, ktoré majú rôzne obrázky, no sú si navzájom rovnocenné. Dá sa povedať, že máme dočinenia s najstarším eurom," vysvetľuje v tlačovej správe univerzity v Leidene autor štúdie Maikel Kuijpers.