Dlhé špicaté ostne na chvoste a veľké kostnaté platne po celej dĺžke chrbta. To sú typické znaky stegosaura - takmer deväťmetrového dinosaura, ktorý žil na zemi zhruba pred 150 miliónmi rokov.

Práve pre jeho obrnený vzhľad vedci dlho hútajú nad tým, ako asi sa stegosaurus rozmnožoval. Ak by samec pristúpil k samici tak, ako to vidíme u dnešných štvornohých zvierat, skončil by zrejme doráňaný alebo prepichnutý.
Stegosaurie párenie nie je jediná záhada. Všeobecne o rozmnožovaní dinosaurov veľa nevieme preto, že zatiaľ nikto nenašiel fosíliu párika priamo uprostred aktu párenia.
Pri premýšľaní o dinosaurom sexe - áno aj to je práca niektorých vedcov - sa preto treba pozerať na ich najbližších žijúcich príbuzných.
Rýchla výmena materiálu
Fosílie páriacich sa zvierat sú veľmi vzácnym nálezom.
Totiž na to, aby akt navždy zvečnila príroda, musia byť splnené veľmi špecifické podmienky. Páriacu sa dvojicu musí niečo veľmi rýchlo usmrtiť a pochovať v prostredí, ktoré zachová ich telá.
Kloaka
- Kloaka je orgán, do ktorého ústi tráviaca, močová a rozmnožovacia sústava. Cez otvor sa zvieratá pária aj kladú vajcia.
- Orgán majú niektoré stavovce - vtáky, obojživelníci, plazy. Z cicavcov má kloaku napríklad vtákopysk či ježura.
- S veľkou pravdepodobnosťou mali kloaku aj dinosaury.
Pri dinosauroch predpokladáme, že samotné párenie trvalo veľmi krátko. Akt bol pre ne energeticky náročný a na zachovanie druhu stačilo, ak si čo najrýchlejšie vymenili genetický materiál.
Zároveň sa dinosaury rozmnožovali v relatívne bezpečnom prostredí. Takže nehrozilo, že ich v intímnej chvíli vyruší nejaká nevídaná katastrofa. Na rozdiel od hmyzu či korytnačiek, ktorých skamenené párenie vedci už našli. Na pár múch napríklad v správnom okamihu kvapla živica, spojené korytnačky zas v jazere klesli hlboko do vôd presýtených oxidom uhličitým, ktorý ich usmrtil.
Fyzické dôkazy síce neexistujú, no s určitosťou vieme, že dinosaury sex mali. Prebiehal zrejme podobne ako párenie moderných plazov - samec vložil svoje spermie do samice, kde oplodnili vajíčka. Kládla zvyčajne jedno či dve.
O nuansách dinosaurieho aktu nám môžu napovedať žijúce dinosaury - vtáky a blízki príbuzní vyhynutých dinosaurov - krokodíly, aligátory a gaviály. Skupiny sú si geneticky blízke. Znamená to, že spoločný rys rodu krokodílotvaré a vtákov mohli mať s veľkou pravdepodobnosťou aj vyhynuté dinosaury.
Jedným z nich je kloaka - otvor, ktorý môžeme označiť ako tri v jednom. Zvieratá ho používajú na močenie, vyprázdňovanie čriev a taktiež na rozmnožovanie.
Mali páriace rituály?
O kloake dinosaurov sa nemusíme iba dohadovať. Nedávno vedci opísali objav prvej kloaky nelietavého dinosaura rodu psittacosaurus. Tento malý bylinožravý plaz mal zobák podobný papagájovi a do dĺžky mohol mať až dva metre. Žil pred sto až 122 miliónmi rokov.