SME
Pondelok, 6. december, 2021 | Meniny má MikulášKrížovkyKrížovky

Scientizmus: Dokáže veda vyskúmať všetko?

O tom, či nám dá veda odpovede aj na nevedecké otázky, na ktoré tradične odpovedá filozofia, náboženstvo či umenie.

Vypočujte si podcast

Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS

Zjednodušene povedané, scientizmus je o tom, či a do akej miery vie byť veda všemohúca a dokáže odpovedať aj na mnohé klasicky filozofické či teologické otázky. Táto odpoveď je dôležitá aj preto, lebo ma dopad na iné oblasti nášho života, ktoré majú niekedy až existenčný charakter.

Tak napríklad: Ak veda má mať posledné slovo vo všetkých podstatných otázkach ohľadom nášho vesmíru a existencie, čo to spraví so všetkými nevedeckými oblasťami ako povedzme náboženstvom, filozofiou, literatúrou či umením? Čo by to znamenalo pre naše odpovede na to, čo je správne, krásne, dobré, pravdivé či hodné žitia?

Skryť Vypnúť reklamu

Táto otázka súvisí úzko s hranicami. Kde sú hranice týchto oblastí, ktoré sme práve spomenuli a zvlášť pri dnešnej dávke, kde sú alebo majú byť hranice vedy? A nakoniec, zdá sa, že všetky trenice medzi vedou a náboženstvom sú o určovaní a dodržiavaní týchto hraníc. A aj preto som si ako tému mojej doktorandskej práce vybral práve scientizmus.

Budem ju skúmať z pozície histórie vedy a nebudem teda argumentovať za nejakú konkrétnu filozofickú pozíciu. Pozerám sa na to, aké rôzne pohľady na toto existovali počas posledných 200 rokov, čiže odkedy veda začala nadobúdať svoju modernú podobu. Robím tak preto, lebo nik dodnes nespravil takýto \historický prierez scientizmom ale tiež preto, lebo dúfam, že nám minulosť vie pomôcť pochopiť prítomnosť.

Najlepšie na tom je, že na tomto období je z vedeckého pohľadu zaujímavé … nuž, takmer všetko. Ale o tom tu zďaleka dnes nič nestíhame. Dnes nám jednoducho musí postačiť ako-taký úvod do tejto témy. Nebude síce o až tak o histórii ale o zamyslení sa nad hranicami vedy.

Skryť Vypnúť reklamu

Začnime napríklad takouto krátkou úvahou: Každému z nás je jasné, že veda neustále napreduje. Už len počítač, na ktorom práve nahrávam túto dávku dokáže neuveriteľné veci v porovnaním s tým, aké najlepšie počítače tu boli pred 10, 20 či 30 rokmi. Kde sa však veda zastaví, ak vôbec?

Technológie budúcnosti

Keď budete mať chvíľku času, navrhujem vám vyhľadať si článok v nejakom populárnom či vedeckom časopise a prečítať si o tom, čo by nás malo čakať v blízkej vedeckej budúcnosti. Jeden z nich vám nechám na konci tejto dávky.

Takto sa môžeme dozvedieť, že by sme do 20 rokov mali byť schopní oživovať vyhynuté druhy, tvoriť novú DNA, že lekári sa v budúcnosti budú pozerať ani nie tak na našu zdravotnú minulosť ale skôr budúcnosť a nakoniec ich pri lekárskych konzultáciách zastúpi umelá inteligencia.

Skryť Vypnúť reklamu

Ktovie ako starodávno bude pôsobiť naše dnešné technologicky a logisticky obmedzené testovanie na koronavírus. Mnohé veci, ktoré máme teraz doma budú určite zdrojom úsmevných príhod. Raz sa budeme určite na takú zubnú kefku chodiť pozerať do nejakého virtuálneho múzea, keďže budú nahradené biotechnológiami ktoré sa o mikróby v našich ústach postarajú oveľa účinnejšie.

Ďalšia veľká vec je hnutie takzvaného transhumanizmu, ktorého cieľom sú technologické modifikácie ľudského tela, aby sme vďaka ním prekonali rôzne fyziologické, zdravotné a intelektuálne obmedzenia. Ak si niekto z vás myslí, či všetka táto technológia nezabúda na hlbšie hodnoty, na morálku a ľudské čnosti, odpoveď transhumanizmu je, že určite nie.

Jeho zástancovia vám povedia, že medzi ich budúcimi cieľmi aj cnostné vylepšenie jednotlivcov cez genetické úpravy a tak ich povzniesť nielen po stránke fyziologickej ale aj morálnej a tým aj spraviť celkovo šťastnejšie ľudstvo.

Skryť Vypnúť reklamu

Spomenúť musíme aj rôzne snahy o prekonanie našej smrteľnosti - a aj keby sa nám vďaka technológii nepodarilo žiť večne, možno sa nám nakoniec podarí niekoľkonásobne predĺžiť našu životnosť či vytvoriť identické alebo aspoň veľmi blízke kópie našich myslí a to už znie naozaj ako sci-fi. My však v jednom sci-fi práve žijeme - aspoň teda z pohľadu minulosti.

Predstavte si, že by ste sa s plne funkčným smartfónom ocitli niekde pred pár storočiami. Je celkom možné, že čím ďalej by ste s ním do minulosti šli, tým väčšie božstvo by ste pre danú spoločnosť predstavovali. A pokiaľ sa na svete nezničíme, je viac než pravdepodobné, že aj budúce technológie vzdialené od nás pár storočí, nám budú pripadať ako magické či nadprirodzené schopnosti.

Mysteriáni

Všetci sa asi zhodneme, že veda bude napredovať naďalej rýchlym, doteraz nepredstaviteľným tempom. Existuje však významná skupina odborníkov, ktorá s týmto samozrejme súhlasí, ale ktorá vraví, že veda napriek tomuto nemôže ísť neustále ďalej. Inak povedané, sú tú isté limity, kam až veda môže zájsť. Keďže pre nich má ostať istá časť poznania zahalená rúškom tajomstva alebo mystériom, označujú sa niekedy ako “mysteriáni.”

Skryť Vypnúť reklamu

Ak by ste chceli pár príkladov na významných mysliteľov, ktorí sem patria, tak z tých známych by to boli filozofi Noam Chomsky, Collin McGinn, Jerry Fodor či psychológ Steven Pinker.

Ak sme si vedomí toho, ako veda doteraz napredovala, ako stále napreduje a že zrejme ešte rýchlejšie bude aj v budúcnosti, aký by mohol mať niekto dôvod na skepticizmus ohľadom toho, na čo ľudstvo ešte môže prísť? Jedna z vážnych námietok môže byť, že ako ľudské bytosti sme obmedzení našim mozgom.

Podobne ako naše telo nedokáže vnímať ani zďaleka všetky fyzikálne javy vo vesmíre, tak ani náš obmedzený mozog nebude vedieť uchopiť niektoré otázky a ich odpovede. Títo mysteriáni teda zastavajú epistemický pesimizmus, teda zlé vyhliadky súvisiace s našim poznávacím procesom. Naše poznanie má byť teda kognitívne uzavreté.

Skryť Vypnúť reklamu

Reprezentatívny a imaginatívny prístup

Na mieste je však otázka, čo tým presne myslíme, ak niekto tvrdí, že naša myseľ je kognitívne uzavretá či obmedzená. Mnohé vyjadrenia, ktoré takíto zástancovia majú sú vyjadrené niektorými konštrukciami typu “X nebudeme môcť nikdy pochopiť” či “X bude navždy neprístupné nášmu intelektu.” Tu je však jedna možná cesta z lesa tohto pesimizmu.

Vždy, keď niečo povieme, inak vyjadríme, či už prstom, kresbou alebo pesničkou, tak tým reprezentujeme istý koncept, ktorý sa potenciálne nachádza vo svete (ak nejde o protirečenie). Teda, keď poviem “tamten strom” a ukážem na neho prstom, tak tým mám na mysli ten zelený objekt s konármi, na ktorý moj prst smeruje.

Výraz “strom” teda niečo reprezentuje. Keď poviem ružový jednorožec alebo guľatý štvorec, oba reprezentujú koncepty, z ktorých to prvé zvieratko môže stále niekde existovať, ale ten druhý nemusíme vo vesmíre nikde hľadať, lebo logicky existovať nemôže. Nuž a je to úžasná vec, ktorú berieme za samozrejmosť, ale fungovanie sveta a vesmíru je takisto vyjadriteľné cez súbor rovníc. Tieto rovnice reprezentujú ako sa vesmír správa.

Skryť Vypnúť reklamu

Tak a teraz sa pripútajte. Môžeme teda povedať, že ak máme takéto pravdivé rovnice, máme k vesmíru reprezentačný prístup, to jest, máme rovnice, ktoré reprezentujú, ako sa vesmír správa. To je však jedna úroveň. Neznamená to však ešte, že náš mozog musí chápať, čo presne tieto rovnice vyjadrujú, teda, čo presne si musíme pod nimi predstaviť. Ak nám chýba takýto prístup, môžeme vravieť o imaginatívnom prístupe.

Dnes napríklad veľmi dobre rozumieme kvantovej fyzike po reprezentačnej stránke.

Máme rovnice, vychádzajú nám, vieme pomocou nich robiť úspešné predpovede - skvelé. Ale čo presne znamenajú a ako ich chápať respektíve interpretovať, na tom sa fyzici dodnes nevedia zhodnúť. Chýba nám k nim imaginatívny prístup.

Pointa teda je, že je možné mať aj reprezentačný prístup k vesmíru bez toho, aby sme mali imaginatívny. Možno sme naozaj obmedzení v tom, ako môžeme pochopiť náš svet, ale toto obmedzenie by mohlo byť len na úrovni našej predstavivosti, čo by nemuselo vôbec zabrániť napredovaniu s teóriami, modelmi a ich uplatňovaním v technológiách.

Skryť Vypnúť reklamu

Kognitívne expanzie

Navyše, veda dnes už nie je zďaleka len o jednotlivcoch. Nemusíme byť limitovaní len našim individuálnym mozgom a tými vnemami, ktoré nám ponúkajú obmedzenia nášho tela. Máme rôzne vedecké prístroje, akými sú napríklad teleskop či urýchľovače častíc a nástroje ako modely a počítačové výpočty a simulácie.

Žiaden jednotlivec sám o sebe by nedokázal zachytiť napríklad ultrafialové lúče či iné časti svetelného spektra alebo vypočítať komplexné klimatické zmeny. V kolektíve odborníkov vyzbrojenom tými najmodernejšími technológiami je to však už iná vec.

V týchto prípadoch môžeme teda hovoriť o kognitívnej expanzii, ktorá môže byť buď horizontálna (čiže spolupráca s inými odborníkmi) či vertikálna (využívane technológii). Spolu s pokračujúcimi vedeckými zisteniami a úspechmi dáva mnohým takéto kognitívne rozširovanie dôvod na epistemický optimizmus. Avšak možno… možno sme až príliš optimistickí a hneď uvidíme, prečo.

Skryť Vypnúť reklamu

Morálny scientizmus

Spojme si však toto všetko najprv so scientizmom. Pripomeňme si, že scientizmus je o odpovedaní na otázky, ktoré idú poza súčasne chápané hranice vedy. Či je niečo scientizmus, záleží teda od typu otázok, na ktoré sa veda snaží odpovedať alebo nie. Ak sú to otázky v oblasti, na ktoré sa vedecká a filozofická komunita zhodne, že patria pod vedu, nejde o scientizmus. V opačnom prípade áno. Tu sú niektoré príklady, aby sme si to lepšie predstavili:

Dnes nenájdete žiadnu zhodu medzi odborníkmi, že veda dokáže vyriešiť základné otázky súvisiace s morálkou, teda napríklad, čo je to dobro alebo zlo a vôbec všetky morálne dilemy, s ktorými ste sa už stretli. Áno, samozrejme, sú snahy o to, ako aj dôležité výskumy z oblasti evolučnej biológie, ktoré by otázky o etike informovali ale nie akosi vedecky rozhodli.

Skryť Vypnúť reklamu

Z tohto pohľadu sa teda etické otázky nachádzajú za hranicami súčasnej vedy a ak by ich chcel niekto prekročiť, šlo by o scientizmus a v slovenčine by sme takého človeka mohli označiť ako scientistu. Scientista by mohol v tomto prípade tvrdiť, že veda vie, ako vyriešiť morálne otázky alebo naopak, ukázať pomocou vedy, že žiadne morálne hodnoty a povinnosti neexistujú a sú len ilúzia. V tomto konkrétnom prípade by sme vraveli o takzvanom morálnom scientizme.

Existenciálny scientizmus

Pozrime sa na inú oblasť, ktorú vede tradične vôbec nepatrila: čo tak zmysel života, či už jednotlivca, skupín, spoločnosti či vesmíru? Môže nám veda, či už dnes alebo v budúcnosti, povedať, čo má byť zmyslom existencie? Alebo naopak, dokázať, že žiaden neexistuje? Pre mnohých je epistemickým zdrojom týchto existenciálnych odpovedí typicky buď náboženstvo alebo filozofia. Ak by niekto dával túto epistemickú schopnosť aj vede, šlo by o existenciálny scientizmus.

Skryť Vypnúť reklamu

Ja som v rámci neho ponúkol aj rozdelenie na viaceré typy a jeden z nich je naratívny scientizmus: Ten vraví o tom, že vedecký naratív je nadradený nad iné, napríklad náboženské naratívy.

Čiže, napríklad, je to tvrdenie, že príbeh, ktorý podáva veda o vzniku vesmíru je inšpiratívnejší, úžasnejší či duchovnejší ako akákoľvek iná teologická či filozofická alternatíva. V poslednej dobe by ste aj našli niekoľko kníh či kapitol s názvom “Najlepší príbeh všetkých čias”, vraviaci práve o takomto vedeckom podaní dôvodu našej existencie.

Iné scientizmy

Existujú ešte iné typy scientizmov, napríklad také, ktoré vravia, že jediná správna racionalita je tá založená na vede, že jediný zdroj poznania pochádza z vedeckej metódy, že existujú len tie veci, o ktorých nám veda môže povedať, že jediný spôsob ktorým rozmýšľať o spoločnosti a politike, musí byť založený na vede, a čoraz viac som presvedčený, že môžeme identifikovať aj estetický scientizmus.

Skryť Vypnúť reklamu

Scientizmus je však vnímaný ako kontroverzný a ťažko uchopiteľný pojem. Je tomu tak preto, lebo mnohí, zvlášť vedci ho nemali veľmi v obľube a to z dvoch dôvodov: Vraj ide o nejasný koncept a hlavne, slúži na negatívne nálepkovanie. Povedať o niekom, že je vedec je zaiste spoločensky pozitívne označenie ale to už neplatí, keď niekoho označíme slovom scientista. A v tomto majú títo kritici pravdu.

Nuž, nech teda scientizmus nie je žiadne osočovanie ale čisto neutrálny pojem. Povedať o niekom, že je scientista, by znamenalo jednoducho, že je presvedčený, že veda má preniknúť aj do iných oblastí, kam sa doteraz ešte vedeckým konsenzom nedostala. Možno to bude zbytočná snaha, ale to je azda lepšie hodnotiť až neskôr ako za jazdy a tým aj umožníme aby v tom všetkom dostala diskusia a vedecké bádanie priestor.

Skryť Vypnúť reklamu

História je plná prípadov, kedy bola istá oblasť videná ako scientizmus, ale nakoniec sa zaradila do vedeckého mainstreamu. Poučení o takejto opatrnosti máme celkom dosť.

Mňa osobne pri mojich historických prechádzkach zaujíma, ako sa tento obsah scientizmu menil. Predstavte si, že premiestnite strojom času do roku, dajme tomu, 1800. Ak by ste vtedy chceli začať vedecky skúmať vývoj ľudí, mysle, kozmológiu, geológiu či politickú ekonómiu, boli by ste v tom čase označení za scientistov. A teda asi aj vás pri tomto napadlo, že taká evolúcia alebo teória veľkého tresku dnes už nie sú nevedecké ale práve naopak.

Jednou zo zábavných a poučných vecí pri histórii je, keď narazíte na niektoré sebavedomé výroky o tom, čo vraj nikdy nebudeme môcť dokázať, aby následne boli rázne vyvrátené. Takýto dobrý výrok napríklad pochádza od jedného z najväčších zástancov vedeckého poznania v 19. storočí, Augusta Comtea, ktorý sa vyjadril, že žiaľ o hviezdach nikdy nebudeme môcť nič vedieť, lebo veď sú predsa príliš neprístupné.

Skryť Vypnúť reklamu

Úsmevné to nebolo asi tak 20 rokov, keďže vynájdenie a aplikácia spektroskopie umožnila aj analýzu zloženia hviezd. Aj toto je asi dobré poučenie, aby sme boli tak trochu opatrní v našich sebavedomých vyhláseniach o tom, čo môžeme a nemôžeme.

Ak patríte do tej skupiny aj vy, tak ja si tiež napríklad nemyslím, že veda dokáže odpovedať na mnohé existenčné otázky. Niektoré problémy naozaj vyzerajú ako filozofické problémy, ktoré nevyriešime lepšími a opakovanými experimentami.

Na druhej strane, skromnosť podľa mňa potrebujú obe strany mince - aj silní scientisti, a aj najväčší odporcovia scientizmu. Scientizmus nie je jeden, ale má viacero druhov a možno v budúcnosti prídeme na to, že niektoré vedecké cestičky boli slepé uličky, ale iné, vďaka scientistom, nás zaviedli na správne koľaje.

Skryť Vypnúť reklamu

Osobne sa mi páči, že táto téma ukazuje na úlohu diskusie, skromnosti a zároveň aj správnej miery odvahy pri našom rozmýšľaní o tých najväčších otázkach. Je to zároveň oblasť, v ktorej sa stretávajú mnohé epizódy z kozmológie, evolúcie, teológie a napríklad aj debaty o mimozemšťanoch. Ak by ste niekedy radi o scientizme počuli viac, dajte mi vedieť pokúsime sa ísť aj za hranice tejto dnešnej dávky.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Betinský, Zeman, “Je veda naozaj bez hraníc?” Noc výskumníkov, 2020.

"Top 10 Emerging Technologies of 2020", Scientific American, 2020.

Boudry, Pigliucci (eds.), Science Unlimited: The Challenges of Scientism, 2017.

Boudry, Vlerick, Edis, "The end of science: On human cognitive limitations and how to overcome them", Biology & Philosophy, 2020.

De Ridder, Peels, Woudenberg (eds.), Scientism: Prospects and Problems, 2018.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Ak máte záujem o reklamný spot v podcastoch alebo inú spoluprácu, napíšte nám na podcasty.inzercia@ sme.sk, pošleme vám cenovú ponuku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minister vnútra Roman Mikulec.

Nové pravidlá výberu policajného prezidenta schválil parlament v utorok.


3. dec
Peter Schutz.

Ak je niekto nacionalista, nemôže byť z podstaty veci internacionalista.


21 h

Neprehliadnite tiež

Vírus - ilustračná fotografia.

Variant by sa mohol stať v Európe dominantným o niekoľko mesiacov.


TASR 21 h

Ukážka z knihy Obyčajné zázraky.


5. dec
Skryť Zatvoriť reklamu