SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky
PODCAST PRAVIDELNÁ DÁVKA

Veda skúmala, či ľudia majú dušu

Čo dnešná veda vraví o duši, krátke zrhnutie.

Vypočujte si podcast

Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS

Majú ľudia dušu, ktorá bola stvorená pri počatí a ktorá po ukončení našej pozemskej púte emigruje na ďalší svet? Je to práve existencia tejto nehmotnej substancie, ktorá dáva každému z nás našu vnútornú a rovnakú hodnotu? Alebo je to z dnešného vedeckého pohľadu nanajvýš len benevolentná fikcia, ktorá nám na jednej strane umožňuje vyjadrovať sa v metaforách, ale predovšetkým zabraňuje tomu, aby náš svet upadol do morálneho chaosu?

Skryť Vypnúť reklamu

Otázka o tom, čo duša je a či vôbec existuje spadá pod širšiu tému ľudskej prirodzenosti / podstaty. Tá sa pýta: kto je to vôbec človek? Sme len telo zložené z molekúl? Sme iba zákonmi prírody predurčené stroje a tancujeme len tak, ako oni pískajú? Či máme aj nejakú inú našu zložku, ktorá nás robí jedinečnými, vyníma nás z nadvlády prírodných zákonov, a má pôvod mimo tohto sveta?

Zaoberanie sa týmito otázkami nie je dobré len na nejakú mentálnu gymnastiku pre zvedochtivých fanúšikov Pravidelnej dávky. To, ako ne spoločnosť a jednotlivec odpovie má a bude mať dopad na mnohé oblasti, týkajúce sa minimálne počatého života, kmeňových buniek, klonovania, genetického inžinierstva, eutanázie, práv zvierat, Božej úlohy vo svete, či posmrtnom živote. A to je zaiste celkom dosť.

Skryť Vypnúť reklamu

Dualizmus

Historicky najdlhšia tradícia pohľadu na dušu sa nazýva dualizmus. Je to tá pozícia, ktorá príde azda každému z nás úplne prirodzená. Dualizmus vraví, že sa skladáme z dvoch zložiek: z tela a duše. Práve vďaka tomu, že mnohí z nás predpokladáme dualizmus, vieme oceniť aj mnohé filmy, ktoré s ním narábajú - a teda napríklad také, kde je niekoho identita premiestnená do iného tela. (Ako tomu bolo napríklad vo filme Big s Tomom Hanksom či 13 Going On 30 s Jennifer Garner).

Určite sa viete zahrať aj vy tieto mentálne hry a zamyslieť sa, čo by ste robili, keby ste sa ráno prebudili v inom tele. Najlepšie samozrejme v tele niekoho úplne iného. A prečo by to muselo byť v ľudskom tele? Čo keby ste sa prebudili v nejakej zvieracej koži, napríklad vášho psa, mačky, obľúbenej rybičky či neobľúbenej andulky? Franz Kafka vo svojom tajuplnom diele Metamorfózy (1915) vraví o mužovi, ktorý sa raz prebudil v tele obrovského hmyzu. Aspoň v prvý deň takejto premeny by vás asi neuspokojila útecha, že vaša duša predsa ostala pritom úplne rovnaká.

Skryť Vypnúť reklamu

Problém s dualizmom

Je to celkom pochopiteľné uvažovať v týchto pojmoch a tvrdiť, že okrem nášho tela máme ešte dáku inú, nehmotnú stránku. Harvardský profesor psychológie, Paul Bloom, vraví, že sme od prírody dualisti. Zároveň však vraví, že veda má s takouto predstavou duše problém. Ak by totiž duša nespôsobovala žiadny viditeľný biologický alebo fyzický rozdiel v organizme, ako by veda mohla vôbec o nej niečo povedať? Ale potom… ak nie je zodpovedná za žiaden rozdiel, ako vieme, že existuje? Ak o niečom tvrdíme, že existuje ale nevieme to nijak zmačknúť, ovoňať, odmerať, či zachytiť tými najdetailnejšími prístrojmi, tak sa dostávame na úroveň, kde sa už definitívne prestávame baviť o vede.

V histórii vedy existovalo už viacero údajne existujúcich vecí - či prostriedkov, ktorými sa ľudia snažili vysvetliť fyzické či biologické javy. Medzi jednu z najznámejších patrí éter, ktorý mal byť prostredím vo vesmíre, cez ktoré sa pohybovalo svetlo (podobne ako sa pohybuje na zemi cez vodu či vzduch). Prísne vzaté, nikdy sa nedokázalo, že éter neexistuje. Avšak ukázalo sa, že predpoklad existencie éteru nespravil v experimentoch nikdy žiadny rozdiel. Ak teda niečo nepotrebujeme na vysvetlenie nejakého javu a môžeme to vysvetliť dobrou teóriou inak, tak je to dobrý dôvod, aby táto údajná barlička upadla do zabudnutia.

Skryť Vypnúť reklamu

Éter je len jeden takýto príklad. Ale taktiež sú iné a spomeniem nateraz ešte dva. Až zhruba do roku 1800, prírodní filozofi prijímali názor, že za horenie vecí môže látka nazývaná flogiston, z gréckeho slova pre horenie. Flogiston nik experimentálne nezachytil či neodmeral, ale pomáhal vysvetliť, prečo sa veci pri spaľovaní menia a prečo dochádza k zmene ich hmotnosti. Látka, ktorá horí, uvoľňuje flogiston, čím dochádza k jej takzvanej deflogistácii, a keď sa úplne zmení na popol, je úplne deflogistovaná, teda zbavená flogistonu.

Ku koncu 18. storočia však bola toto vysvetlenie nahradené za teóriu oxidácie, teda spaľovania kyslíka a súčasného uvoľňovania oxidu uhličitého, ktoré Antoine Lavoisier a iní okolo neho dokázali šikovnými spôsobmi naozaj odmerať. Podobný príbeh sa dá rozpovedať o tajomnej sile, ktorá mala dávať život všetkým živým bytostiam, a ktorá sa nazývala elán vitál, respektíve životná energia. Táto predstava vydržala u vedeckých myslí od starovekého Aristotela až po 20. storočie ale dnes už vedci neskúmajú život s predpokladom akejsi tajomnej životnej sily. Síce nie úplne do detailov, ale život a životné funkcie už vieme celkom dobre vysvetliť aj bez odvolávania sa na tento takzvaný vitalizmus.

Skryť Vypnúť reklamu

Éter, flogiston a životná sila sú všetko pritom niečo ako žena detektíva Columba - všetci vedeli, že existuje, ale nik ju nikdy nevidel. Pripomeňme si, že nik nijak nedokázal, že tieto látky či sily neexistujú. Je logicky celkom možné, že existujú. Vo vede však nestačí len prísť s niečím, čo je možné logicky. Nejde o to, či je to len akési zaujímavé vysvetlenie ale či je to to najlepšie možné vysvetlenie. To, že je niečo logicky možné, ešte neznamená, že ide o čosi rozumné. Podobne, nijak sme ani nedokázali, že neexistujú mnohé božstvá zo svetových mytológii, ktoré sú zodpovedné za rôzne javy súvisiace s počasím či chorobami.

Prečo nám teda obvodný lekár nedá výmenný lístok na obvodného šamana či exorcistu ale na odborníka v danej oblasti? Odpoveď je opäť rovnaká - pretože v pozadí sa odohráva táto filozoficko-vedecká metodológia. Ak povedzme nejaké bytosti, sily, či látky začnú byť vo vysvetleniach daného javu neproduktívne, nekonzistentné, alebo prestanú mať akúkoľvek vysvetľujúcu hodnotu, prestávame ich brať vážne. Aspoň vedecky vážne.

Skryť Vypnúť reklamu

Pritom však takéto vysvetlenia môžu ostať s nami veľmi dlho, aj bez toho, aby niekto spochybňoval ich úlohu či význam. Ľudia napríklad brali dlhých 2000 rokov za samozrejmosť systém vysvetlení, s ktorým prišiel Aristoteles a ktorý sa začal postupne s nástupom novoveku rúcať. Ten napríklad vraví, že tie predmety, ktoré padajú k zemi, sú zložené prevažne zo zeme a preto majú prirodzenú tendenciu padať k zemi.

Takéto vysvetlenie sa ale vôbec nepozdávalo filozofovi Thomasovi Hobbesovi v 17. storočí. Podľa neho toto vysvetlenie nielenže nedáva zmysel, ale v prvom rade nešlo ani o žiadne vysvetlenie. Podľa neho, ak by sa totiž niekto spýtal Aristotela, prečo predmety padajú k zemi, povedal by, lebo sú ťažké a teda, že majú vlastnosť zvanú ťažkosť. Ak sa ho ale spýtame, čo to táto ťažkosť je, vráti sa opäť k tomu, že je to tendencia padať k zemi. A teda vraví tým vlastne, že telesá padajú k zemi, lebo padajú k zemi. A takéto pseudo-vysvetlenie určite nechceme, lebo sa z neho nič nedozvieme a už vôbec ho nemôžeme v laboratóriu nijak skúmať.

Skryť Vypnúť reklamu

Takže, možno už tušíte, že to všetko smeruje k tejto otázke: Nie je duša podobným vysvetlením ako éter, flogiston, životná sila, mytologickí bohovia alebo aristotelovská vyššie spomenutá ťažkosť? Možno bola duša dobrým, alebo aspoň pochopiteľným, ľudovým vysvetlením vlastností, fungovania a prežívania človeka pred modernou neurovedou ale už nie dnes. Aby sme na toto vedeli odpovedať, musíme si položiť otázku, či je existencia duše naozaj niečo podobné v dostatočne relevantnom zmysle ako tieto všakovaké veci, ktoré sme si pred chvíľou spomenuli, ale ktoré veda už nepotrebuje.

Tri body pre dušu

Minimálne na začiatok sa po bližšom uvažovaní zdá, že duša na tom, aspoň zatiaľ, nie je až tak zle ako, dajme tomu, flogiston. Myslím, že dôvody môžeme zhrnúť do týchto troch bodov:

Skryť Vypnúť reklamu

Po prvé, pre flogiston máme vďaka kyslíku respektíve oxidačnej teórii iné a celkom kompletné vysvetlenie, prečo niektoré predmety horia. Ak by sme ho nemali, flogiston by nebol až taký nerozumný. Ak by vďaka nemu všetko v rovniciach vychádzalo, bola by to asi podobná situácia, ako keď ľudia verili, že okolo Zeme obieha Slnko a nie naopak. Takýto geocentrizmus by bol stále mylný ale matematické predpovede boli vďaka nemu vcelku úspešné a preto dlho nebol dôvod ho spochybňovať. Otázka teda, je, či máme podobné alternatívne vysvetlenie pre dušu. Teda, či vieme vysvetliť ako funguje naša myseľ, vedomie, a minimálne pocit slobodnej vôle. Odpoveď je, že nemáme a fungovanie vedomia je jeden z najväčších otáznikov súčasnej vedy a filozofie. Je pravda, že sa stále dozvedáme o mozgu a mysli čoraz viac, ale stále sme ďaleko od takého vysvetlenia.

Skryť Vypnúť reklamu

Po druhé, duša môže údajne vysvetliť aj to, ako veci osobne vnímame a prežívame. Nielenže napríklad vieme ochutnať jablko, ale zároveň aj vieme zažívať v našej mysli ten špecifický pocit, ktorý máme pri jedení jablka. Mnohé činnosti, ktoré robíme sa spájajú s takýmto osobnostným pocitom prežívania a keďže tu vravíme o istých špecificko-zážitkových kvalitách našej mysle, filozofi a neurovedci označujú tieto javy ako qualia. A qualia sú doteraz veľmi ťažký problém, ak je naša myseľ založená len na neurónoch a ich spojeniach. Niekedy sa tento problém označuje aj ako “ťažký problém vedomia”, pretože je, nuž, naozaj ťažký a podľa niektorých vedcov aj nevyriešiteľný.

A po tretie, podobný pocit prežívania máme aj každý pri zažívaní pocitu slobodnej vôle. Aj keby bola slobodná vôľa len akýsi fyzikálno-biologický klam, nestrasieme zo seba to, že tento pocit máme. Inak povedané, ak by sme naozaj boli determinovaní len fyzikálnymi zákonmi, nemuseli by sme sa zamýšľať nad tým, aké by to bolo mať slobodnú vôľu, lebo práve v takom stave žijeme aj teraz každý deň. Prečo teda máme takýto pocit? Zástancovia duše môžu argumentovať, že nejde iba o pocit ale že naša slobodná vôľa je reálna a duša vie vysvetliť, prečo máme takúto, nazvime to, skúsenosť slobody.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak ste pozorne počúvali, veľakrát som pri týchto troch bodoch pracoval na úrovni, kde niečo platí “vraj”, “údajne”, alebo čím môžu zástancovia duše argumentovať. To však vôbec neznamená, že tieto body sú neproblematické - práve naopak. Myslím, že nie je veľkým tajomstvom, že súčasné vedecké poznatky predstavujú pre tradične chápanú dušu problémy a to jednak poznatkové a potom metodologické. V stručnosti je za tým približne takýto príbeh:

Problémy s dušou

Najväčší problém pre existenciu duše má spôsobovať štúdium mozgu. A to veru so sebou prináša niekoľko dobrých hlavolamov, zvlášť pre tých, ktorí by naďalej chceli dušu zachovať v oveľa robustnejšej podobe, než len akejsi metafore. Presnejšie, za túto, nazvime to, duševnú neplechu môžu výskumy neuroanatómie a neuropsychológie, teda skúmanie rôznych mozgových regiónov a ich funkcii. V poslednej dobe vieme čoraz viac presnejšie priradiť istým centrám v mozgu ich špecifické funkcie. Vieme, že ak sa niekomu poškodí istá mozgová časť, môže to mať za následok nielen problémy s rečou, pamäťou či spoločenským správaním, ale aj s osobnosťou či rozhodovacími procesmi. Nie sú azda toto oblasti, za ktoré bola tradične zodpovedná práve duša?

Skryť Vypnúť reklamu

Veci sa môžu javiť pre dušu ešte horšie, ak sa pozrieme na niektoré experimenty s pacientami, ktorým boli, ako prevencia pred epileptickými záchvatmi, predelené mozgové hemisféry. Toto predelenie, takzvaného svorového telesa (zvaného aj corpus callosum) sa nazýva kalozotómia. Navonok sa zdá, že takýto pacienti fungujú naďalej normálne, avšak od 80-tych rokoch minulého storočia sme začali zisťovať, ako sú ich hemisféry nezávislé a prejavujú sa mnohých prípadoch ako keby mali nie jednu osobnosť ale dve, nie jednu pamäť ale dve rôzne pamäte, nie jeden súbor dôvodov ale dva protichodné súbory dovôdov a podobne. Bola teda pacientom s kalozotómiou predelená duša na dve polovice? Nevravím, že pre obhajcu duše neexistujú na toto odpovede, ale je to niečo, čo musí prinajmenšom vziať do úvahy.

Skryť Vypnúť reklamu

Veda teda spôsobuje pre dušu zaujímavé a ťažké problémy poznatkami z neurovedy. Možno by sme tieto hlavolamy mohli nazvať aj mozgolamy či dušolamy. A na druhej strane sú to metodologické prekážky: Veda totiž, takpovediac, nemá rada, keď prichádzame s vysvetleniami, ktoré sú len logicky možné. Sú to vlastne absolútne neprípustné vysvetlenia. Túto dávku mohli pripraviť a nahrať mimozemšťania, čo je logicky možné ale ani tí veľkí skeptici medzi vami nebudú (snáď) brať túto možnosť vážne. V čom je teda duša iná, okrem toho, že má vyše 2000 ročnú tradíciu?

Nikde sme ju predsa nevideli, nezacítili a neodmerali. Veda dosiahla všetky svoje úspechy po tom, ako sme z vysvetlení začali odstraňovať všakovaké nadprirodzené vysvetlenia. Nie je teda na mieste očakávať, že veda nakoniec vysvetlí aj fungovanie našej mysle? Možno áno, možno nie, teda aspoň pokiaľ ide o kompletné vysvetlenie, pretože naše poznatky o nej budú naďalej len a len pribúdať. A napredovanie určite neposunieme dopredu, ak sa rozhodíme rukami a povieme, že za javy a prejavy našej mysle môže duša. Spomeňme si na Hobbesovu námietku: veci padajú lebo majú ťažkosť a ťažkosť spôsobuje, že padajú. To je nie je žiadne vysvetlenie. Nie je na tom duša podobne? Našu myseľ vysvetľuje duša a duša je to to, čo vysvetľuje našu myseľ? Nevravím, že tomu tak nevyhnutne je, ale kto chce dušu zachovať, musí sa vyhnúť takto chápanej duši.

Skryť Vypnúť reklamu

Záverečné myšlienky

Tak, kam sme sa to pri tomto zamýšľaniahodnom mozgozávode dostali? Z priaznivcov duše je ľahké spraviť karikatúru, ale majú minimálne tri dnes spomenuté dôvody, prečo duša môže stále dávať zmysel, aspoň kým veda neponúkne naozaj lepšiu alternatívu. Ako to zhrnul filozof Shelly Kagan, ktorý dušu odmieta, dnes je to zatiaľ, zdá sa, remíza, ale to ešte nie je pre mnohých žiadny presvedčivý dôvod, prečo je duša tou správnou vedeckou či filozofickou možnosťou. Napriek tomu, istí významní filozofi v ňu naďalej aspoň v istom zmysle veria, aj keď sú dnes ozaj v menšine. Navyše, existujú niektoré zaujímavé pozície ohľadom duše, o ktorých sme si dnes vôbec nepovedali. A nespomenuli sme ani rôzne náboženské pozície, implikácie pre teológiu, či úlohu biblických textov a histórie. Ale ak by to malo potešiť vašu dušu, snáď si aj o tomto povieme niekedy v budúcnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Použitá a odporúčaná literatúra:

Bloom, „The Duel Between Body and Soul”, New York Times, 2004.

Bloom, „Natural-Born Dualists“, Edge, 2014.

Goetz, Taliaferro, A Brief History of the Soul, 2011.

Harris, Waking Up, 2014.

Lorenz, „Ancient Theories of Soul“, Stanford Encyclopedia of Philosophy, 2009.

Searle, Mind: A Brief Introduction, 2004.

Online prednášky:

Kagan, Death, Yale Open Course.

Grim, Philosophy of Mind, The Great Courses.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Ak máte záujem o reklamný spot v podcastoch alebo inú spoluprácu, napíšte nám na podcasty.inzercia@ sme.sk, pošleme vám cenovú ponuku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Pravidelná dávka | Vzdelávací podcast

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Odberné miesto na covid.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 237-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala viac ako štyritisíc obetí. Na Slovensku prebieha plošné testovanie.

6 h
Zľava: Jozef Brhel, Milan Fiľo, Jaroslav Haščák a Juraj Široký.

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

23 h
Dočasný prezident Policajného zboru SR Peter Kovařík.

Vo výbere sú už len Kovařík a Hamran.

3 h

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik.

Komentovaný prehľad technologických správ.

23. jan

O biobezpečnosti a spôsoboch, akými bioinžinieri geneticky upravené bunky robia bezpečnými.

22. jan