Ľudské výrobky už dohromady vážia viac ako biomasa Zeme

TEL AVIV. Existujúci materiál vyrobený človekom prevyšuje hmotnosť celej zemskej biomasy.

Uvádza sa to v štúdii, ktorá vyšla v časopise Nature.

Autori započítali hmotnosť stavieb, infraštruktúry a ďalších objektov vyrobených človekom. Zistili, že každých 20 rokov sa ich hmotnosť zdvojnásobí a tento rok presiahol jednu teratonu, teda bilión ton.

Vplyvom ľudských stavieb od čias neolitu, kedy sa ľudia začali venovať poľnohospodárstva, je biomasa na ústupe.

Autori štúdie uviedli, že sa snažili o "presné a objektívne zmeranie rovnováhy medzi človekom a prírodou". K hmote vytváranej ľuďmi počítali betón, kov, plasty, tehly a asfalt, teda materiály, ktorých výroba si vynucuje rozvoj mestského osídlenia.

Dospeli k záveru, že na každého človeka na planéte pripadá materiál vyrobený za týždeň, ktorý váhou prevyšuje hmotnosť jedného človeka.

Ľudský vplyv v tomto zmysle sa začal na Zemi zrýchľovať na začiatku 20. storočia.

Súčasná geologická epocha by mala vzhľadom k zásadnému vplyvu človeka na vývoj dostať názov antropocén. Názov sa už používa, ale nie je doteraz jasno, čím by sa mal ohraničiť začiatok tohto obdobia.

Tím Rona Mila z izraelského Weizmannova vedeckého inštitútu sa snažil zmerať objem biomasy a ľuďmi vytváraného materiálu od roku 1900 do súčasnosti.

Započítaval suchú zložku hmoty s vyčlenením vody. Hmota vyprodukovaná ľuďmi zahŕňa neživé pevné predmety a nebol do nej zahrnutý odpad.

Podľa výpočtov tvoril tento materiál na začiatku 20. storočia tri percentá váhy planetárnej biomasy. Tento rok táto hmota váži 1,1 teratony a presahuje hmotnosť existujúcej biomasy.

"Od poľnohospodárskej revolúcie sa ľudstvo zaslúžilo o to, že sa množstvo rastlinstva zredukovalo na polovicu. Moderné poľnohospodárstvo využíva na pestovanie čoraz viac pôdy, avšak celkový objem pestovaných plodín je oveľa menší ako straty spôsobené rúbaním lesov, organizáciou lesného hospodárstva a ďalšími spôsobmi využívania pôdy. Tento vývoj má vplyv na uhlíkový cyklus a ľudské zdravie," informujú v štúdii.

Počas skúmaného obdobia začalo ľuďmi produkovanej hmoty rýchlo pribúdať v 50. rokoch, keď v stavebníctve tehly nahradil betón, a tiež v 60. rokoch, keď sa začal v infraštruktúre používať asfalt.

"Zmeny v objeme ľuďmi produkované hmoty sa viažu na globálne udalosti ako svetové vojny a ekonomickej krízy," konštatujú autori v článku.

Po druhej svetovej vojne sa objem ľuďmi produkovaného materiálu ročne zvyšoval o viac ako päť percent. Naopak, v časoch ekonomického útlmu tento ukazovateľ klesal, ako tomu bolo za veľkej hospodárskej krízy alebo za ropného šoku v roku 1979.

V závere autori štúdie uviedli, že biomasy od roku 1900 postupne ubúda, zatiaľ čo ľuďmi produkovaný materiál pribúda rýchlo - ide o 30 gigaton ročne. Pokiaľ bude tento trend pokračovať, budú na Zemi v roku 2040 viac ako tri teratony ľudského materiálu.