Text vyšiel pôvodne v časopise Quark.
Svetelné znečistenie ovplyvňuje jas nočnej oblohy. Keby sme sa vybrali dostatočne ďaleko od centier svetelného smogu, stovky, ba tisícky kilometrov od veľkomiest a ocitli sa uprostred púšte, nočná obloha by ani tam nebola skutočne tmavá. Prečo je to tak?
Fotku kométy nad Tatrami si všimli aj v zahraničí Čítajte Možno ste už videli snímky nočnej oblohy - astrofotografie - ktoré napriek svojej fyzikálnej korektnosti vykazovali pestrofarebné hviezdne pozadie.
Ak ich navyše publikovala nejaká prestížna organizácia zaoberajúca sa výskumom kozmu, nebude pochýb, že tie farby sú správne na svojom mieste.
Čo však stojí za vznikom tejto farebnej palety na nočnej oblohe? A aký súvis to má so skutočnou tmou? Za všetko spomínané môže airglow.
Záhadné žiarenie
Airglow alebo takzvané prirodzené žiarenie hornej atmosféry je pre naše oči veľmi slabým úkazom, ktorého pozorovanie je možné len pri tmavej oblohe. Javí sa nám ako slabé svetlo pripomínajúce svetelné znečistenie nad obzorom.
Čím bližšie k horizontu sa pozeráme, tým hrubšiu časť atmosféry vidíme, a teda aj o to intenzívnejší airglow. Ľudské oko využíva pri nízkom zdroji svetla na identifikáciu slabších objektov bunky citlivé na svetlo – tyčinky. Tie majú omnoho lepšiu citlivosť než čapíky, no v porovnaní s nimi majú aj jednu veľkú nevýhodu: nemajú schopnosť rozlišovať farby.
Našim očiam sú preto farby tohto žiarenia navždy ukryté.
