Text vyšiel pôvodne v magazíne Quark.
My, Homo sapiens (človek rozumný) čiže sapienti, zosobňujeme jediný ľudský druh. Na Zemi sme v tomto ohľade sami, no nebývali sme. Platí to len pre približne poslednú desatinu našej známej druhovej existencie.
Ešte pred 40- až 30-tisíc rokmi našu planétu obývali najmenej tri ľudské druhy: popri nás aj Homo neanderthalensis (človek neandertálsky), neandertálci, a ich ázijské náprotivky, denisovania. Tí ani po desaťročí od ich objavu – analýzou DNA z drobnej kosti prsta nájdenej v jaskyni Denisova v juhosibírskom pohorí Altaj nemajú definitívne druhové meno.
Sapienti, neandertálci a denisovania sa prekrývali v priestore i čase.
Genetická pikantéria
Na evolučnej scéne sme zostali len my. Neandertálci i denisovania ju ako samostatné druhy opustili. Napriek rozdielom v anatómii, poznávacích schopnostiach, správaní aj kultúre, ktoré nás mohli zvýhodňovať, sme ich sotva cielene vyhubili.
Neznáma populácia mala romániky s dávnymi predkami ľudí Čítajte Isté je, že sme s nimi súperili o zdroje obživy, pretože klíma v druhej polovici poslednej ľadovej doby, keď neandertálci a denisovania vymizli, bola čoraz drsnejšia.
No skôr sme ich postupne vytlačili do nehostinných oblastí, tak ako neskôr v novoveku kolonizátori v mnohých častiach sveta vytláčali domorodcov.
Máme totiž pevné dôkazy, že tieto tri ľudské druhy sa stretávali a krížili.
A tiež vieme, deti, ktoré vzišli z týchto spojení, prežívali a mali neskôr deti. Zreteľne to dosvedčuje naša DNA. Sapienti zo západnej Eurázie v sebe stále nosia približne dve percentá neandertálskej DNA. Tí z východnej a juhovýchodnej Eurázie a Oceánie zasa až päť percent denisovanskej.
Od X k Y
Medzidruhové vzťahy však takmer určite neboli idylické. Zrejme pôsobil scenár doložený z novšej predhistórie a najmä z písanej histórie: víťazi pobili alebo vyhnali porazených mužov, ich ženy a dospelé dcéry si vzali za manželky a ich deti si tak či onak osvojili.
