Ako vyzerá nový ateizmus

Čo je to takzvaný Nový ateizmus? O čo mu ide, čo ho spája a čo rozdeľuje?

Vypočujte si podcast

Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS

Je náboženstvo jeden celý Boží blud? Otravuje náboženstvo naozaj všetko? Je viera v nadprirodzené bytosti len akási kliatba, ktorú treba zlomiť? Ak vás zaujímajú ľudia, ktorí tvoria knihy na takéto témy, určite pokračujte v počúvaní ďalej. A ak vás to nezaujíma, pokračujte aj tak, lebo sa aj možno napriek tomu dozviete čosi nové. V dnešnej dávke totiž načneme tému takzvaného Nového ateizmu.

V úvode som spomenul isté tri provokatívne otázky, napríklad, či je náboženstvo len jeden veľký Boží blud a podobne. Ak dnes čakáte odo mňa, že vám na ne odpoviem, tak vás asi sklamem, lebo tie samotné nie sú predmetom dnešnej časti ale isté novodobé hnutie, ktoré ich položilo a rozoberalo. A či už ste veriaci alebo neveriaci alebo niekde inde na medziexistujúcej názoroúsečke, sú to otázky, ktorým sa v súkromnom, verejnom a internetovom živote nevyhneme. Navyše, naše odpovede na ne zaiste ovplyvňujú to - s použitím citátu od apoštola Pavla - ako žijeme, hýbeme sa a sme (Sk 17,28).

Dnes sa pozrieme na už spomenutý Nový ateizmus, o čo mu ide a do akej miery je nový. Postupne sa k tomu dostaneme. Stihneme si spomenúť niečo o jeho hlavných predstaviteľoch a o tom, čo ich spája a čo ich rozdeľuje. Mojim cieľom je danú tému predstaviť a nie ísť do nejakej väčšej hĺbky, čo by sme v takomto krátkom čase aj tak nepostíhali. Dnes si teda namočíme špičky v oceáne tejto témy, aby sme možno niekedy neskôr vošli do neho aj po kolená, či si prípadne aj trochu zaplávali. Niekde však začať musíme.

A niekde musel aj začať Nový ateizmus, o ktorom je táto téma. Vzrast tohto Nového ateizmu súvisí s istou udalosťou, ktorá sa stala 11. septembra 2001. Ako asi všetci vieme, je to dátum, ktorý si bude svet pamätať len pre jednu vec a to pre pád newyorských dvojičiek. Tieto dvojičky však nepadli samé od seba ale padli vďaka istej prepracovanej konšpirácii - a to kvôli konšpirácii istých moslimských teroristov. Táto udalosť postupom času osmelila istých intelektuálov, ktorých začala spájať verejná kampaň za odmietanie náboženstva a to nielen tej konkrétnej verzie, ktorá motivovala členov al-Káidy vziať vyše tritisíc životov a zrútiť tým nielen dvojičky ale aj nádej na pokojný a mierumilovný začiatok 21. storočia.

Aspoň takto sa tento príbeh väčšinou podáva, ale je to zrejme ešte komplikovanejšie ako som opísal. Napríklad mnohé trenice medzi vedou, náboženskými fundamentalistami a kultúrnymi postmodernistami sa odohrávali v rokoch a desaťročiach už pred pádom amerických Dvojičiek. Niet však zrejme pochýb, že ich pád a následná, takzvaná, vojna proti teroru slúžili ako kultúrne výbušný pušný prach. Zápalka prišla čoskoro.

Bolo ňou vydanie knihy od Richarda Dawkinsa v roku 2006 v slovenčine známej ako Boží blud. V tom istom roku bolo prvýkrát v istom článku použité označenie “Noví ateisti” a táto nálepka sa veľmi úspešne ujala. Nasledovali ďalšie knihy a to zvlášť od ďalších troch autorov: patril sem publicista a skvelý rečník Christopher Hitchens, neurovedec Sam Harris a filozof Daniel Dennett - teda celkom zaujímavá vzorka. Títo štyria intelektuáli dostali zároveň aj prezývku “Štyria jazdci apokalypsy” a snáď nemusím pripomínať, že si ich môžete poľahky vyhľadať na YouTube. Hmm, a to mi čosi pripomína. Nový ateizmus nebol len o nich. Každý z nich mohol poľahky upadnúť do relatívneho zabudnutia, ak by internet nereagoval tak, ako reagoval.

Mnohí kritici náboženstva začali v tej dobe využívať vtedy úplne nový priestor zvaný - uhádli ste - YouTube. Hnutie tak zožalo veľký mediálny úspech a YouTube komunita mu spravila reklamu, v ktorú by len sotva mohli dúfať. Čoskoro tak mediálny priestor zaplavili mnohé knihy, články, dokumentárne filmy, prednášky a rozhovory, s aktívne zapojenou internetovej komunity. To všetko im pomohlo zviditeľniť sa a jednoznačne sa tak dostali do verejného povedomia.

Novota Nového ateizmu

Takže, v čom je nový tento Nový ateizmus? Myslím, že je správne povedať, že nejde o žiadnu inováciu z pohľadu obsahu, aspoň teda nie, čo sa týka kritiky tradičných náboženských, respektíve teistických argumentov. Nehanbím sa ani povedať, že v tomto ozaj zaostávajú a že je to azda ich najslabšia stránka. Na jednej strane môžu povedať o veriacich, že veria buď bez argumentov alebo ak poznajú nejaké argumenty, tak sú veľmi slabé a prijímajú ich lebo sú už dopredu o svojej pozícii presvedčení. Ale na druhej strane, čosi podobné platí pre ich kritiku týchto argumentov, aspoň teda, keby niekoho zaujímal môj názor. Ich kritika je naozaj často karikatúrou tých dobrých argumentov, ktoré ateizmus má.

Čiže aby ste ma pochopili, myslím, že len mávnuť rukou a povedať, že argumenty za ateizmus sú len dáka lacná čínska hračka, ktorú môže každý veriaci poľahky rozobrať, má ďaleko od pravdy. Niet tajomstvom, že niektoré problémy sú pre veriacich stále ťažkým orieškom - či dokonca orechom - a aj preto nie je teizmus pre mnohých vzdelaných ľudí príťažlivý. Tiež však platí, že teizmus nepadol na kolená a na túto kritiku pravidelne odpovedá, tak ako to opäť spravia zástancovia ateizmu a tak ďalej. A tak by mala asi dobrá konverzácia prebiehať.

Tým všetkým chcem povedať asi to, že ak chcete príchuť toho, ako tieto argumenty vyzerajú, nemusíte sa ostýchať s tým že si na to prečítate niektoré diela od Nových ateistov. Niekedy mi to však príde, ako keby som sa zrazu ocitol na stránke Referáty.sk a nie pri nejakej serióznej diskusii. Nejde o to, že ide o knihy písané populárnym štýlom - to veď nie je žiadna námietka - ale skôr prílišné zjednodušovanie oponenta. Čudujem sa ako sa voči sebe nevedia niekedy ozvať a povedať, keď ide o nejakú hlúposť. Napríklad, keď Hitchens zahlási, že akýkoľvek náboženský názor je mylný už len z definície a pri ňom sediaci filozof Dennett sa na to vôbec neozve. Neozval sa ani Dawkins či Harris, hoci žiadny z nich si tiež nemyslí, že narábame s matematickou, to jest 100% istotou. A to nie je jediný prípad, kedy boli na seba takto mäkkí, ale nechcem sa momentálne nechať uniesť týmto smerom.

V čom je nový Nový ateizmus?

Vráťme sa k tomu, prečo by malo mať toto hnutie prívlastok “Nový”. Z môjho pohľadu (a nie som vôbec prvý, kto to takto vidí), ide tu o to, že tento druh je nový z politicko-spoločenského pohľadu. Jeho posolstvom teda nie je: “Vytvorili sme tie najlepšie a najsofistikovanejšie argumenty a nik už na ne nedokáže odpovedať,” ale skôr, ”Dnes už ako ateisti nie sme žiadna menšina. Ak ste jeden z nich, nie ste sami. Sme tu a je nás dosť.

V spoločnosti môžeme byť ešte stigmatizovaní, ale spoločne to dokážeme zmeniť. Sme tu, aby sme vám dali hlas, prepojili sa a dozvedeli sa navzájom o sebe. A spolu tým môžeme zmeniť nielen povedomie nášho okolia ale aj naše prijímanie spoločnosťou a verejné, politické otázky.” A myslím, že o tom to nakoniec celé je. A vlastne to isté, aj keď silnejšími slovami, to Dennett vyjadril takto: “Sme ešte len na začiatku novej vlny explicitnej snahy o to, aby zo seba ľudia striasli náboženskú vieru a pomaly to prináša ovocie.” Je to silnejšie vyjadrenie v tom, lebo vraví nie o aktívnej snahe dostať sa do spoločenského povedomia ale o striasaní viery z veriacich. A to sú dve celkom iné veci.

Musím pri tomto spomenúť jednu vec: nečakajme, že u nich nájdeme vždy konzistentný program alebo názory. A to je samozrejme v poriadku, veď nie sme stroje, istá miera nesúhlasu aj v rovnakej skupine je úplne prirodzená, a naše pohľady sa vyvíjajú a niekedy protirečia. Ale je dobré si to povedať, keď je tomu tak.

Jeden z príkladov toho napríklad je, že na inom mieste sa Dennett vyjadril, že na ústup viery z verejného života vraj netreba robiť nič a už vôbec nie to nejak preháňať, veď veci sa vyvíjajú dobre a stačí len trochu trpezlivosti, pričom dáva dôraz na zavedenie religionistiky ako predmetu do škôl. Dodáva, že Nový ateizmus nemá v ceste intelektuálne prekážky ale “strategické” - čím ma na mysli problém s tým, že je to pre ateistov ťažké verejne s tým vyjsť von pred kamarátmi a rodinou. Čo je podľa neho potrebné, je viac príkladov, kedy tak ľudia takto spravili a hoci to nebolo bez ťažkostí, sú na tom teraz veľmi dobre.

Spomínam to teda preto, lebo v tomto celkom dobre zhrnul podstatu celého tohto hnutia. Okrem toho sa však nezhodnú nielen na tom, ako dopadne budúcnosť ich hnutia, ale aj aký je ich presný cieľ, či chcú, aby sa kostoly vyprázdnili, či sa má náboženská viera zo sveta úplne vytratiť, ako istí sú vo svojich presvedčeniach, ako vidia úlohu a hranice vedy, či treba iných ľudí sťaby misionárskou prácou aktívne presviedčať, alebo ako pristupovať k veriacim či ako všetky tieto myšlienky komunikovať na verejnosti.

Majme pritom na pamäti, že som doteraz vravel len o rozdieloch v tomto štvorčlennom jadre. Primiešajme k ním iných ateistických predstaviteľov a miera nesúhlasu tak opäť porastie. Príklady by sa dali takto naďalej znásobovať. Toto nemienim ako žiadnu kritiku, ale ako jednoduché sociologické pozorovanie, ktoré nám týmto pádom ponúka otázku, či vôbec ide o nejaké jednotné hnutie, alebo ide skôr o istý mediálny konštrukt, ktorý ponúknutú nálepku prijal, ale čoskoro zistil, že pod týmto dáždnikom začalo byť zrazu akosi tesno, keďže ho používali osoby s mnohými rozličnými pohľadmi.

Jedno z ďalších pozorovaní je, že knihy Nových ateistov slúžia ako isté manuály, ktorých argumenty môžu alebo majú neveriaci využívať pri konverzácii či nebodaj konfrontácii s veriacimi. Teda, ak niekto povie: “Ja som veriaci,” protiotázka môže byť: “A v aké božstvo? Zeus? Thor? Višnu? Quetzalcoatl? Huitzilopochtli?” Veriaci vysvetlí, že verí predsa v toho jedného, kresťanského, na čo mu neveriaci ukáže, že jeho kamarát je vlastne ateistom ohľadom všetkých ostatných bohov a on ide ešte o jedného ďalej. V príkladoch by sa dalo pokračovať, ale myslím, že pointu chápete.

Postupný úpadok

Ešte sme si však nepoložili túto veľkú otázku: V akom stave je Nový ateizmus dnes? Stručná odpoveď je, vo veľmi biednom, až neexistujúcom. A prinajlepšom treba povedať, že stratil dych. Nejde tu vôbec o že medzitým zomrel Christopher Hitchens, jeden z pôvodných otcov zakladateľov. Ide o to, ako sa hnutie začalo zhruba po roku 2010 štiepiť. Mnohé vnútorné nezhody boli tak rozdeľujúce, že nádej v nejakú ďalšiu jednotu by bol azda odvážnejší projekt ako kresťanský ekumenizmus.

Zásadnú ranu udelilo Novému ateizmu päsťovka feminizmu. Viacerí ateistickí predstavitelia sa v mnohých otázkach pohádali natoľko, že sa začali obviňovať zo sexizmu, myzogýnie, deliť sa a zakladať nové platformy. Tak ako sa vo futbalovom tíme mení časom jeho zloženie, tak sa v ňom istí hráči vymenili, alebo presnejšie, skôr v našom prípade doplnili a tak môžete dnes počuť o niektorých ďalších menách, ktoré ho dnes tvoria. Niekedy sa označuje ako druhá vlna, ale už to určite nie je žiadny, nazvime to, ateistický ošiaľ, ktorý sa dal internetovo sledovať hlavne medzi rokmi 2005-2010.

Hodnotenie

Som celkom presvedčený, že táto téma vie všetkým nám otvoriť dvere, ktoré môžu viesť do mnohých zaujímavých myšlienkových uličiek. Viem, že vy, naši ctení poslucháči Pravidelnej dávky, mate rôznorodé názory ako aj svetonázory, a to je dobré, lebo ináč by to mohlo byť o chvíľu celkom nudné. Nie je však veru pre každého, aby sa začal do hĺbky venovať témam ako je história a vplyv kresťanstva, Božia existencia, a rôzne skeptické reakcie voči týmto spomenutým oblastiam. Každý však tieto otázky občas stretneme a aj nad nimi zamyslíme. A preto si myslím, že akékoľvek, aj nepríjemné názory by sme mali minimálne vypočuť a ešte lepšie aj zvážiť.

Takže ak ste napríklad veriaci, podľa mňa je znakom intelektuálne dospelého človeka, že sa pozrie na námietky, ktoré môžu ľudia voči vašej pozícii mať. A keď ste neveriaci, tak je podobne čestné je, ak preskúmate dôvody, vďaka ktorým ste svetonázorovo tam, kde ste. Avšak nieže pôjdete po tom nízko visiacom ovocí a začnete s otvorenou Dawkinsovou knihou prehovárať svoju babku, ale že vy sa napríklad pozriete na to, povedzme, akú kritiku Noví ateisti dostali.

Mnohí veriaci intelektuálni boli a sú týmto snahám ateistov veľmi vďační, lebo to rozprúdilo diskusiu, ktorá mohla byť veľmi prospešná a z ktorej sa mohol každý veľa naučiť. Z tohto pohľadu, je to teda jedno, kde sa svetonázorovo nachádzate, pretože takýto dopad môže byť naozaj užitočný pre všetky strany, pokiaľ sa neobávajú zvedochitvých konverzácii prebiehajúcich predovšetkým vo vašom vlastnom hlavopriestore. V tomto bol doteraz Nový ateizmus určite prínosný a množstvo kníh, ktoré vďaka nemu vzniklo je naozaj veľmi obohacujúce.

Existuje tu však podľa mňa jedno celkom veľké pokušenie, ktoré je, myslím, veľakrát podsúvané týmito autormi. A to je redukovať serióznejšie argumenty do jednoduchých sloganov. Napríklad: Náboženstvo všetko otravuje. Náboženstvo je ako vírus alebo parazit. Viera je nielenže slepé prijímanie niečoho bez podporných dôkazov ale napriek nim. Boh-Dizajnér nie je žiadne vysvetlenie, lebo by musel mať tiež svojho dizajnéra. A našli by sa aj ďalšie. Nahradiť dobré argumenty za ich horšie verzie je vždy zaiste ľahšie a rétorika sloganov je presvedčivejšia ako podať obraz o väčšej komplexnosti daných filozofických diskusii.

Po tejto dlhšej úvahe to teda zhrniem takto: Nový ateizmus mal naozaj veľký kultúrny dopad ale to sa už nedá povedať o ich intelektuálnom prínose. Nie som si ani istý, či im o tom niekedy naozaj šlo ale ak áno, tak v tom určite neuspeli. Pre vyspelejšie debaty by som radšej siahol po iných knihách spomedzi odborníkov, či už od ateistov alebo ich kritikov. Nový ateizmus bol kultúrny hardcore ale po intelektuálnej stránke naozaj len softcore ateizmus. Domnievam sa, že hlavne preto, lebo akákoľvek komplexifikácia ich naratívu by bola pre ich rétorickú brilantnosť čímsi oveľa menej pútavým.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Dawkins, The God Delusion, 2006.

Dennett, Breaking the Spell, 2006.

Fergusson, Faith And Its Critics, 2009.

Harris, The End of Faith, 2004.

Hitchens, God Is Not Great, 2007.

Kaufman, “New Atheism and Its Critics”, 2019.

LeDrew, The Evolution of Atheism, 2016.

"The New Atheists", Internet Encyclopedia of Philosophy.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.