Washington 31. januára (TASR) - Americkí vedci zistili, že včely za svoje dobré pamäťové schopnosti vďačia mediátorovej látke, ktorá je v ich malom mozgu prítomná v značnom množstve.
Acetylcholin je rozšírená mediátorová látka, ktorá sa v mozgu stará o ukladanie a vybavovanie informácií. Dĺžka pôsobenia tohto neurotransmitera určuje bielkovina acetylcholinesteráza (AChE), ktorá ho odbúrava.
Vedci z University of Illinois skúmali aktivitu bielkoviny v rôznych vývojových fázach včely medonosnej. Zistili, že na konci života sa syntéza AChE pribrzďuje, píšu v periodiku Journal of Molecular Neuroscience. To by mohlo vysvetľovať lepšie pamäťové schopnosti starších včiel.
Vo včelstve preberajú robotníčky počas svojho asi sedemtýždňového života postupne rôzne úlohy. Po čistiacich, pestúnskych a stavebných prácach v úli sa z nich stávajú zberačky nektáru a peľu. Získať tieto schopnosti si vyžaduje mať dobrý zmysel pre orientáciu a komunikáciu.
U starších robotníčok bola zaznamenaná o 20 až 65 percent nižšia aktivita AChE. To vytvára podmienky na lepší prenos signálov prostredníctvom acetylcholinu.
Znížená miera odbúravania acetylcholinu je spôsobená útlmom génu AChE. "Hoci nie je známe, či majú lietavky lepšie kognitívne schopnosti ako pestúnky, náš výskum ponúka vysvetlenie pre prípad, že to tak je," hovorí Gene Robinson z University of Illinois. Keď sa totiž znížila zostávajúca aktivita AChE, dosiahli lietavky v kognitívnych testoch lepšie výsledky ako rovnako staré, ale neošetrené včely.
Ovplyvnenie prenosu informácií na báze acetylcholinu enzýmom AChE je možné aj u človeka. Tlmičmi cholinesterázy je možné liečiť Alzheimerovu chorobu. Tieto lieky priamo tlmia už vytvorené enzýmy, čím sa čiastočne kompenzuje úbytok buniek produkujúcich acetylcholin.
