 Dnes namiesto vyhynutých jaskynných medveďov máme aspoň polárne. Tento je z berlínskej zoo. FOTO - TASR/EPA |
Michael Crichton, tvorca Jurského parku, môže mať radosť. Americkí, nemeckí a rakúski vedci sa spoločne zaslúžili o rozlúštenie častí 21 génov jaskynného medveďa, ktorý zmizol z povrchu Zeme koncom doby ľadovej, teda pred viac ako 10-tisíc rokmi.
Starí ako naši bratranci
Kosti a zuby týchto kedysi hojných zvierat našli na dvoch miestach v Rakúsku a ich vek odhadli na 40-tisíc rokov. Pretože vtedy žili v Európe aj naši bratranci neandertálci, otvára sa vzrušujúca možnosť nazrieť do genetických karát aj im.
Pravda, ku Crichtonovým oživeným dinosaurom je cesta prakticky zarúbaná, pretože v ideálnych podmienkach, aké panovali v rakúskych jaskyniach, môže kompletná DNA prežiť maximálne stotisíc rokov. Dinosaury, ako je známe, vyhynuli pred 65 miliónmi rokov. Je nepredstaviteľné, že by sa niekedy podarilo rekonštruovať ich genóm a vyrobiť podľa neho trebárs Tyranosaura rex, avšak rovnako nepredstaviteľný je i pokrok, aký môže urobiť genetika povedzme za 500 rokov.
Vráťme sa však do reality. Genetici, ktorí lúštili DNA jaskynného medveďa, mali k dispozícii rýchle počítače, a čerpali tiež z verejne dostupného genómu psa. Ten sa s medveďom zhoduje na 92 percent, pretože obaja mali ešte pred asi 50 miliónmi rokov spoločného predka.
Medvede do laboratória nesmeli
Je zaujímavé, že pri čítaní jednotlivých "písmen" DNA v pravekých vzorkách sa vedci nestretávajú s nedostatkom, ale naopak s nadbytkom genetického materiálu. Môžu za to najmä mikroorganizmy, ktoré začnú okamžite napádať mŕtve tkanivo a kosti, aby sa dostali k energetickým zásobám vnútri. Postupne kontaminujú pôvodnú DNA, a niekedy im v tom nechtiac pomôžu aj moderní lovci fosílií alebo pracovníci v laboratóriu. Preto, ako si zažartoval pre internetovú verziu Nature Eddy Rubin, pri tomto výskume mali medvede prísne zakázané zúčastňovať sa na práci v laboratóriu, aby nezničili vzorky svojou DNA.
Rubin je šéfom Spoločného genomického inštitútu v kalifornskom Walnut Creek, pôsobiaceho v rámci amerického ministerstva energetiky, ktorý medvediu DNA sekvenoval. Článok o tomto úspechu zverejnil časopis Science. Prvým autorom je James Noonan z Národného laboratória Lawrencea Berkeleyho, ktorý spolupracoval s vedcami z Max Planckovho Inštitútu evolučnej antropológie v Lipsku a Paleontologického inštitútu z Viedenskej univerzity.
Ideálne partnerstvo?
Ani odstavenie medveďov z laboratórnej práce by príliš nepomohlo, ak by genetici nemali po ruke program, ktorý s neuveriteľnou presnosťou našiel ihlu v pravekej kôpke sena. V tomto prípade predstavovala šesť percent, lebo práve toľko zo získanej DNA patrilo jaskynnému medveďovi. Našťastie softvér, ktorý ihlu našiel, je skutočne na úrovni, pretože sa zrodil v čase projektu mapovania ľudského genómu, teda pred pár rokmi.
Práca na DNA pravekého medveďa je iba začiatok. Vedci si pri nej overili, ako lepšie čítať gény, zakódované v DNA starej niekoľko desiatok tisícročí. Ich cieľom je dozvedieť sa čosi viac z genetického tajomstva ďalších vyhynutých druhov vrátane spomínaných neandertálcov, vedľa ktorých medvede žili v Európe spolu s nami.
Dlho to vyzeralo na takmer ideálne partnerstvo, pred asi 23-tisíc rokmi sa nám však neandertálci stratili z očí (nie však z mysle). Možno, že moderný genetický stroj času nám pomôže poodhaliť tajomstvo, prečo sa to stalo a či a ako sme k tomu prispeli my sami.
