V hocijaký iný rok by sa Londyn Robinsonová o medicínsku odbornú prax uchádzala osobne. Namiesto toho hľadala tipy online, ako sa čo najlepšie presadiť cez internet. Všetko vyústilo v to, že na sociálnej sieti uverejnila svoju fotku v bikinách a vyvolala rozruch ohľadom sexizmu vo vede.

Keďže mala z online pohovoru veľkú trému, 26-ročná študentka medicíny z univerzity v Minnesote v rámci prípravy hľadala tipy o online etikete pre študentov medicíny.
Vysoko vo vyhľadávaní na ňu vyskočil článok, ktorý sprvu vyzeral nápomocne.
Publikovaný bol v odbornom časopise Journal of Vascular Surgery. Skúmal "neprofesionálny obsah na sociálnych sieťach" medzi mladými cievnymi chirurgmi a chirurgičkami.
No čím viac sa Robinsonová do článku zahĺbila, tým viac bola znechutená.
Nosím bikiny a budem doktorka
Autori v ňom skúmali účty chirurgov na sociálnych sieťach bez ich vedomia či povolenia. Medzi ich kritériami "neprofesionality" nebola len zdanlivá opitosť či urážlivé komentáre o kolegoch a pacientoch, ale aj "provokatívne pózy v bikinách/plavkách".
Robinsonová sa o svoju frustráciu z článku, v ktorom najmä mužskí autori hodnotili profesionalitu, podelila na twitteri.
"Poviem to na rovinu: nosím bikiny. Budem doktorka," napísala v príspevku, ku ktorému priložila svoju fotku v zelenom vrchnom diele plaviek a v krátkych nohaviciach.
Vyzvala aj iných z oblasti medicíny, aby uverejnili svoje "profesionálne plavky" s označením #MedBikini.
Predmetný článok nevyvolal veľký ohlas, keď ho uverejnili v decembri 2019.
Ale znak #MedBikini spustil nielen záplavu tisícok príspevkov z rôznych krajín - mnohé so zábermi doktoriek a výskumníkov v plavkách. Viedol tiež k stiahnutiu vedeckého článku iba deň po Robinsonovej príspevku - 24. júla.
Je to jedna z posledných štúdií, ktorej autori boli obvinení zo sexizmu a iných predsudkov. Niektoré z týchto štúdií stiahli vydavateľstvá, iné samotní autori. Táto situácia pomáha oživiť dlhoročný boj za spestrenie akademického publikovania.
Loading
...
Vedkyne teraz publikujú menej
Zlyhanie vo výskume nemusí byť vo svojej podstate nutne sexistické. Ale podľa výskumníčok môže nerovnosť pohlaví vo výskumných tímoch a v publikačnom procese viesť k uverejneniu zaujatého, chybného výskumu - a v konečnom dôsledku brzdiť vedecký pokrok.
Ženy sú v akademických publikáciách nedostatočne zastúpené. Ukázala to aj analýza autorstva vo viac ako desiatich miliónoch akademických článkoch z oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky.
Zistili z nej, že ženám by trvalo šestnásť rokov, kým by dosiahli publikačnú rovnosť s mužmi. A v niektorých odvetviach, ako napríklad fyzika, by to trvalo 258 rokov.
Tento rodový rozdiel poháňa všetko od nerovného odmeňovania, starostlivosti o deti až po stereotypy o ženskej kompetencii vo vede. Prácu žien zvyknú odborní recenzenti hodnotiť omnoho tvrdšie.