Vďaka internetu získava sťažnosť "nerozumiem si s rodičmi" nový rozmer - internetová reč tínedžerov pripomína niektorým rodičom záhadnú šifru. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK/AP
Podľa jazykovedcov vytvoril internet úplne nový spôsob komunikácieInternet mení naše vyjadrovanie, tvrdí renomovaný britský lingvista David Crystal v knihe Jazyk a internet, jednej z prvých jazykovedných štúdií internetovej angličtiny. Nový spôsob komunikácie na internete nazýva "netspeakom", v spoločnosti mu vyhradzuje špeciálne postavenie. Ako je to so Slovákmi? Tvoria si aj oni na internete svoj špecifický jazyk? V čom sa internetová komunikácia tej bežnej podobá a v čom sa od nej odlišuje?
Ako prvý sa na Slovensku na jazykové špecifiká internetu zameral Ján Findra ešte v roku 1997 vo svojej práci Štylistika internetových textov, prvýkrát tu vymedzuje internetový text ako samostatný útvar komunikácie. "Stručná charakteristika vlastností internetových textov ukázala, že ich ťažko možno priradiť k niektorému z textových modelov, ktoré uvádza doterajšia teoretická literatúra," tvrdí Findra.
Každý text má charakterizovať písomnosť, verejnosť, oficiálnosť, pripravenosť a monologickosť, internet však podľa Findru dokázal každú z týchto vlastností buď poprieť, alebo aspoň spochybniť. Písomnosť textu narúša jej hovorový ráz, verejnosť a oficiálnosť familiárny tón prejavu a používanie prvej osoby. Parameter monologickosti vyvracia neustály dialóg, interakcia medzi internetistami, či už v četovej komunikácii, alebo i kdekoľvek inde na internete.
Findra skonštatuje, že "prostredníctvom internetu vzniká nový typ kontaktovej komunikácie", ktorému treba venovať samostatnú pozornosť.
Víťazstvo obsahu nad formou
Spojenie hovorového štýlu internetových textov s písomnou formou často spôsobuje štylistické i gramatické nedostatky prejavu. Podľa Findru ide o odraz "celkovej situácie jazyka a textu v našom politicko-spoločenskom živote", iné výklady svoju pozornosť zameriavajú skôr na ďalšie špecifiká informačnej spoločnosti - za všetky najmä na "víťazstvo obsahu nad formou".
Jazykovedkyňa Eva Demiščáková v práci Jazyk účastníkov internetových dialógov opisuje proces tvorenia textovej výpovede: "Používateľ sediaci pred monitorom počítača komunikuje často s viacerými ľuďmi súčasne, preto - z nedostatku času a z určitého psychického tlaku odpovedať čo najrýchlejšie partnerovi - myšlienku len načrtne do takej miery, aby ju partner pochopil." Vety ponecháva štylisticky neupravené, dôraz sa kladie na obsah. Forma je teda dôležitá iba ako prostriedok, účastníci rozhovorov ju potláčajú, aby komunikáciu urýchlili.
Demiščáková upozorňuje, že internetisti zriedkakedy používajú interpunkciu, časté sú nedokončené vety a nesúvislé konštrukcie. "Takéto repliky sa ťažko čítajú, adresát je nútený čítať i viackrát, aby porozumel, o čo autorovi ide."
Anglicizmy sa v internetových textoch objavujú čoraz častejšie. Tam, kde sa dá očakávať, že príjemca rozumie angličtine, nachádzame v tomto jazyku celé repliky zložené zväčša z frazeologizmov alebo citátov (Napríklad "Vyckaj casu, zlaticko, Rome wasn't built in a day"). Inde stoja takéto slova jednotlivo ako štýlotvorné obohatenie textu ("Hi everybody, ako pred vikendikom?").
Akronymy a internetový slang
Internetová komunita sa od začiatku snaží svoje internetové prejavy skracovať a zjednodušovať. Tento účel plnia najmä akronymy, v ktorých sa začiatočné písmená slov transformujú do písmen jedného slova. FYI (z anglického "For your information") napríklad znamená "pre tvoju informáciu", použitím BTW (z anglického "By the way") možno nahradiť slovenské "mimochodom". K iným skracujúcim spôsobom zápisu ešte patria skratkovité fonetické prepisy vychádzajúce najmä z angličtiny ("for you" na "4U"). Takéto postupy sa potom v ojedinelých prípadoch uplatňujú i v slovenčine ("Momentik, o chvilu som s5").
Medzi skupinami profesionálnych používateľov internetu (programátori, administrátori) sa rozšíril aj internetový slang. V ňom sa vyskytuje zásada "píš, ako počuješ" ("fšecko je webe") a používajú sa rôzne náhrady písmen, napríklad w namiesto v ("a wobec") alebo x namiesto ch (oxorel som).
Z jazykových prostriedkov prevládajú technické výrazy, časté sú slová ako "sendnúť" (z anglického send - poslať) alebo "čeknúť" (check - skontrolovať), ktoré vznikli použitím slovenskej gramatiky na prebraný odborný výraz. Mnohé z nich sa stávajú trvalou súčasťou hovorového jazyka mladých.
Špiní internet jazyk?
"Internet už neostáva len v prostredí kanálov počítačových sietí. Jeho vplyv preniká i do reálneho sveta," tvrdí Demiščáková. "Vidíme to napríklad na rozličných reklamách využívajúcich jeho jazyk, spôsob komunikácie, formu prostredia."
Kým slovenskí jazykovedci zatiaľ vplyv elektronického sveta na jazyk neanalyzujú, v zahraničí sa o internete donedávna otvorene hovorilo ako o "lingvistickom pekle". Súčasní jazykovedci už tento názor skôr vyvracajú - tvrdia, že na internete jazyk našiel svoju variabilnejšiu podobu, účelne zodpovedajúcu trendom a požiadavkám rozvíjajúcej sa spoločnosti.
"Neak mi nezaalezii ze ci piishem shtylisticky spraavne"
Pre vyjadrovanie na internete je príznačné využívanie slangu, zamieňanie niektorých písmen inými a kvôli technickým dôvodom snaha o "zbavenie sa" diakritiky. Príkladom modernej internetovej reči môže byť náš rozhovor s 22-ročným Jurijom Vinarčíkom, ktorý pracuje v softvérovej firme a vraví, že nový spôsob fonetického zápisu slov si vymyslel sám so svojimi priateľmi.
Máš pocit, že odkedy si na internete, zmenil sa tvoj jazyk, vyjadrovacie schopnosti?
"Tak na nete som uz, no newim ....zo 5 rokow a samozrejme ze menii aj moje vyjadrovanie. Co satyyka neakyx mojix naavykow, tak je to v prvom rade asi to ze nepuuziivam diakritiku. Ak piishem neakee slovo co maa v sebe dlzen, tak radshej viackraat po sebe napiishem danuu samohlaasku ktoruu xcem predlzit, a co sa tyyka maekcenow, tak zvyknem kombinowat tvrde spoluhlasky s pismenom "h" >>> napr. ze š je sh, č je tch, teoreticky by aj ň mohlo byt nh (ako..maa to logiku ;)) ...ale zase nie som az takyy psyxo ;) ....a este zvyknem zdvojit neakee piismeno na ktoree xcemm dat duoraz ;).....
No neak mi vobecc nezaalezii ze ci piishem gramaticky alebo shtylisticky spraavne, hlawnaa vec je ze to rozumejuu ludia ktoryym komunikujem, a pre mna je to najryyxlejshii spuosob komunikace ...a kedze casu nemaam nikdy nazvysh ...tak vzdy piishem tak ako je to mne najlepshie ;)"
Rozumiete svojim deťom?
Je váš pubertálny syn kewl hax0r, alebo len obyčajný n00b? A ktorá z týchto možností by vás mala viac znepokojovať?
Microsoft pred troma mesiacmi zverejnil Rodičovského sprievodcu počítačovým slangom, dokument, ktorý vyvolal ironické úškrny internetovej komunity, ale mnohým dospelým môže pomôcť pochopiť, o čom to vlastne ich deti debatujú.
Rodičia by podľa Microsoftu mali ovládať najmä skratky indikujúce "možnú ilegálnu činnosť". Základnými skratkami sú tu napríklad warez (nelegálne získané počítačové programy), pron (tiež pr0n, prešmyčka z porn, často používaná na obídenie internetových filtrov blokujúcich pornografiu) či sploitz (exploits, hackerské nástroje na využívanie bezpečnostných dier v softvéri).
Slovo hacker sa niekedy prepisuje ako hax0r (h4x0r) a cool ako kewl (áno, samotné cool už dávno nie je dosť cool). Najväčšou urážkou pre nádejného hax0ra naopak je, keď ho niekto označí za nooba (n00b, newbie, newb) - teda nováčika. Na slovenskom internete sa ako urážka často používa aj slovo lamer (lama), označuje zväčša človeka, ktorý sa snaží byť hackerom, ale nemá na to schopnosti alebo vedomosti.
Väčšina z týchto slov z počítačového slangu vzniká fonetickým prepisom anglických výrazov - namiesto s napríklad na konci slov sa používa z (linux rulez), c alebo k na konci slova nahradí x.
Zároveň sa používa nahrádzanie písmen číslicami, ktoré ich pripomínajú. Číslica 1 sa tak môže použiť namiesto L, 3 namiesto E, 5 namiesto S, 7 namiesto T, 8 namiesto B, 9 namiesto G, 0 namiesto O a podobne. Anglické slovo skills tak možno zapísať ako skillz alebo aj 5x111z. Použiť sa môžu aj grafické znaky namiesto písmen, napríklad /\/\ namiesto M.
http://www.microsoft.com/athome/security/children/kidtalk.mspx
(tb)
Autor: TOMÁŠ ULEJ, ulej.blog.sme.sk
