SME
Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky
PODCAST PRAVIDELNÁ DÁVKA

Technológie kradnú ľudskú autonómiu

Kedy je čas odpojiť sa z technologického Matrixu?

Vypočujte si podcast

Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS

Technológie vládnu svetu. Nové telefóny a tablety, autá či vesmírne rakety, automatizácia priemyselnej výroby, umelá inteligencia, tech-inovácie v zdravotníctve či búm sociálnych sietí a internetu ako takého. Jednoducho neexistuje oblasť nášho každodenného života, ktorá by nebola technologickým pokrokom poznačená.

Čo sú to ale technológie? Slúžia oni nám alebo postupne a nevedome my im? Nemecký filozof Martin Heidegger slávne povedal, že technológie síce minimalizujú, či dokonca rušia vzdialenosť medzi ľuďmi, súčasne ich ale vôbec nerobia bližšími. Žijeme v instantnom virtuálnom svete, ale paradoxne sa zdá, že sa z našich vzťahov vytráca ľudskosť, zdvorilosť a dôvera.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo sú teda technológie? Prečo má toto slovo pôvodne do činenia s tkáčstvom a aký je morálny status technologického pokroku? Sú technológie morálne neutrálne a ich dobro je potom priamoúmerné cieľu, pre ktorý sú použité? A toto sú otázky, nad ktorými sa spoločne zamyslíme.

Technológie gramatiky a tkáčstva

Skôr ako sa zamyslíme nad morálnym statusom, a teda podstatou konceptu technológii, zastavme sa, ako je dobrým zvykom, pri etymológii tohto slova, čo nám pomôže poodkryť jeho pôvodný význam.

Technológie majú blízko slovám ako technika či technik a toto slovo nájdeme aj v názve polytechnickej strednej školy. Ide o slovo gréckeho pôvodu, tekhnologia, čo znamená systematický prístup k umeniu, remeslu či technike, a pôvodne sa toto slovo vzťahovalo na gramatiku nejakého jazyka. Ako by sme povedali dnes, naučiť sa jazyk je skill či umenie, a i keď dnes pri slove technológie zvykneme uvažovať o priemysle a IT sektore, starí Gréci vnímali aj učenie jazyka ako, mohli by sme povedať, technologický proces.

Skryť Vypnúť reklamu

Grécke tekhnologia sa skladá zo slovo logos, čo bolo preložený ako systematický prístup či systematické štúdium, a potom zo slova tekhne, čo vieme preložiť už spomínanými slovami ako umenie, skill a teda zručnosť a remeslo, ale tiež slovami metóda alebo systém výroby či robenia niečoho. Ak by sme si rozbili na drobné aj slovo tekhne, jeho koreňom je predpona teks-, čo znamená tkať alebo skonštruovať.

Zdá sa teda, že ranní Gréci uvažovali o tekhne hlavne vo vzťahu k osvojeniu si jazyka (a metaforicky môžeme hovoriť o tkaní myšlienok a zmysluplných viet zo slov, gramatiky a správneho slovosledu) a tekhne na druhej stráne chápali vo vzťahu k fyzickej aktivite výroby odevov a iných konštrukčných prác.

Na konci tejto etymologickej poznámky teda vidíme, že technológie nemali pôvodne ten istý význam ako dnes, ale niečo zásadné sa predsa len zachovalo.

Skryť Vypnúť reklamu

Spôsob a nie vec

Technológie nie sú ani tak definované predmetom, ktorému sa venujú, teda, inými slovami, technológie nie sú priamo technické veci, nástroje či pomôcky alebo mechanizmy, ale ide skôr o spôsob, akým niečo robíme. Ak sa pod technológiami chápe istý systematický prístup k umeniu alebo remeslu, zoberme si napríklad už spomínané tkáčske remeslo, a teda výrobu odevov, tak technológia tu hovorí o rôznych postupoch, ktoré túto aktivitu ovplyvňujú. Ako?

Gréci si veľmi cenili voľný čas, teda čas keď nemuseli pracovať iba pre vlastné prežitie, a tento čas mohli venovať niečomu, čo robí koniec koncov život zmysluplným: napríklad filozofickej kontemplácii, spravovaniu vecí verejných, rozmýšľaniu na spravodlivými zákonmi či umeleckej tvorbe a priateľstvu. Lepšia technológia, teda lepšie techniky ako niečo spraviť, vyrobiť či skonštruovať, znamenala viac času pre niečo iné.

Skryť Vypnúť reklamu

Kľúčovými slovami sú tu efektívnosť, zjednodušenie, funkčnosť či zrýchlenie a uľahčenie a stačí na chvíľu zavriete oči a predstavíte si váš obľúbený technologický vynález. U mňa samozrejme vyhráva koleso a kníhtlač. Či kníhtlač na kolesách, hm?

Samozrejme, i keď sú technológie viac o technike ako o tom, čoho sa tá technika týka, i tak je dôležité niečo v tomto dobe zdôrazniť.

Technológie ako vzťah organizmu k prostrediu

Živé organizmy využívajú svoje okolie, teda prírodu či svet, pre svoje dobro a toto využívanie sa deje akoby v symbióze.

Je nevyhnutné najprv poznať čo príroda je, spoznať jej zákonitosti a skryté spôsoby existencie a fungovania a z tohto poznania pramení následne schopnosť týchto organizmus prísť so stále lepšími spôsobmi ako žiť vo svojom prostredí a zo svojho prostredia.

Skryť Vypnúť reklamu

A je to práve tento vzťah organizmu a jeho prostredia, ktorý je priestorom pre technológie. Samozrejme, pri iných druhoch zvierat odlišných od človeka by sme nevyhnutne nehovorili o technológiách, ale išlo by o techniky, ktoré niečo zabezpečujú či umožňujú. Či už prežitie pred predátorom, zachovanie druhu cez techniky obživy a reprodukcie, atď.

Nie všetky organizmy sú ale rovnaké a japonský filozof Keiji Nishitani tu hovorí o rozdiele medzi konaním z inštinktu a konaním na báze dôvodov a hovorí, že technológie majú pomôcť človeku konať autonómne – teda vzhľadom na ním vybrané a zvážené dôvody. Hovorí, že na rozdiel od veľkej časti živočíchov, ktoré rozvíjajú techniky svojho správania inštinktívne, tak pre nás ľudí sú technológie druhom seba-vyjadrenia vo svete, ktorý je možné pochopiť; a seba-vyjadrenie sa deje ako naše odôvodnené a odôvodniteľné konanie.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako som už spomenul, cez stále väčšie chápanie zákonitostí a fungovanie sveta sme v ňom schopní prostredníctvom technológii stále lepšie a jednoduchšie žiť. Stačí si len uvedomiť v akej privilegovanej dobe žijeme, keďže už je dnes viac normou ako výnimkou, že človek nemusí celý svoj čas a energiu venovať boju o každodenné prežitie.

Nishitani pokračuje a hovorí, že prostredníctvom technológii ako ľudia dokonca zdokonaľujeme prírodu a celý vesmír. Technológie, opakujem, sú tak istým druhom interakcie so svetom a dobrým príkladom je tu naša ustavičná snaha získať čím ľahší prístup k nevyčerpateľným zdrojom energie. Naša súčasná doba sa nazýva aj antropocén, čo odráža a podčiarkuje náš technologický pokrok.

Ako vidíme, technológi e sa v rámci tejto interpretácie vôbec nejavia ako a priorne zlé, ale ako niečo človeku vlastné a slovami Nishitaniho, cez technológie sa na jednej strane prejavuje tvorivosť ľudstva a na druhej nám technológie slúžia na rozširovanie našej slobody. Možno sa teraz pýtate o aký druh slobody ide a odpoveď je jednoduchá: slobodu od prírody.

Skryť Vypnúť reklamu

Príroda je macocha

Už nemecký filozof Immanuel Kant hovoril, že prírodu nie je správne nazývať našou matkou a pravdivejšie je hovoriť o macoche, teda o nevlastnej matke. Žijeme v rámci prírody a z prírody, ale prírode nepatríme. Rozdielom je tu už spomínané rozlíšenie medzi inštinktívnym a racionálnym konaním a podľa Kanta má človek výsadu byť autonómny, a teda rozhodovať sa na báze najlepších dôvodoch a na ich základe aj konať.

Technológie, a teraz úmyselne nehovorím o ich negatívnych dopadoch na životné prostredie, sú nástrojom oslobodenia sa od prírody a prírodu tu treba chápať aj širšom slova zmysle.

Vieme lietať, plaviť sa naprieč oceánom, naša komunikácia už viac nie je obmedzená časom a priestorom, a dokonca ani nemusíme vyjsť z domu, aby sme si na 4K televízore vychutnali krásy aj tých najnedostupenejších častí našej zemegule či vesmíru. Povedané zjednodušene a metaforicky, technológie nám umožňujú ohnúť v náš prospech čas, priestor či gravitáciu alebo štruktúru DNA a iné prírodné zákonitosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Na záver sa pozrime na cel ú otázku technológii kriticky a spomeniem dve základné kritiky: že technológie okrádajú človeka o jeho autonómiu a že vedú k nihilizmu.

Nová pod-ľudskosť a masový nihilizmus

Človek, ktorý v nedávnej dobe najlepšie vystihol problematickosť technológii, je už v úvode spomínaný nemecký filozof a existencialista Martin Heidegger a venuje sa jej v diele z 1954 s názvom „Otázka ohľadne technológii“ („Die Frage nach der Technik“).

Na túto 30 stranovú esej sa bližšie pozrieme v budúcej dávke a dnes len niekoľko z jej myšlienok, ktoré do veľkej miery korelujú s pohľadom na technológie z pera už spomínaného filozofa Keiji Nishitaniho. Ten bol, mimochodom, členom tzv. Kyotskej školy filozofie a pred začiatkom Druhej svetovej vojny študoval dva roky priamo pod Heideggerom vo Freiburgu.

Skryť Vypnúť reklamu

Kritika technológie pramení z jej samotnej povahy, či ako by povedal Heidegger, esencie. Ak sú technológie niečo, čo nám má dať viac času na premýšľanie či umeleckú činnosť a ak sú niečím, čo nás oslobodzuje, problémom technológii je skutočnosť, že nás často o čas okrádajú a namiesto slobody z nás robia otrokov. Slovami Nishitaniho, ten ktorý kontroluje technológie sa nimi stáva kontrolovaný a dochádza k tzv. mechanizácii toho ľudského v nás.

Čo sa tým myslí? Technológie, hlavne pri pohľade na technologické inovácie a vynálezy modernej doby, sú mechanickej povahy a mechanizmus, na rozdiel od organizmu, sa skladá z častí, ktoré sú vymeniteľné a súčasne nezávislé od celku. Povedané inak, mechanický celok je výhradne súčet jeho častí, pričom organizmus, povedané aristotelovsky, je vždy viac ako súčet jeho častí. Problém či výzva, pred ktorú nás súčasná technologická doba stavia je nepodľahnúť pokušeniu chápať človeka ako nezávislý mechanizmus.

Skryť Vypnúť reklamu

Druhá z hlavných kritík technológii poukazuje na nihilizmus, ktorý so sebou prinášajú. Nihilizmus je hlavným nepriateľom existencializmu, a zatiaľ čo ten prvý hovorí o úplnej nezmysluplnosti sveta, ten druhý sa snaží nájsť spôsob, ako aj napriek tomu viesť slobodný život. Ako môžu viesť technológie k nihilizmu?

Technológie, vďaka svojej schopnosti zjednodušiť a zefektívniť nejaký výrobný proces súčasne odoberajú človeku potrebu plne rozumieť celému procesu. Bežný konzument už dnes nemusí vedieť ako presne funguje smartfón a stačí mu vedieť používať ľubovoľné aplikácie. Technológie tak vedú človeka od konania založeného na zreflektovaných dôvodoch preč ku inštinktívnemu a teda nereflexívnemu, nepremyslenému; a človek postupne stráca kontakt s hlbšou zmysluplnosťou vecí okolo seba. Chápať dôvody pre rozhodovanie a konanie a vnímať ich zmysel je brané synonymicky.

Skryť Vypnúť reklamu

Technológie sa stávajú nástrojom nie na uspokojenie tých túžob, pre ktorých uspokojenie existujú dobré dôvodu a dávajú iný ako povrchný zmysel, ale keďže vedia technológie potenciálne uspokojiť všetky túžby, človek s ich pomocou ide za všetkým, čo ho bez hlbšieho rozmyslu práve priťahuje. A to je podstata nihilizmu. Ak neexistuje hierarchia hodnôt a všetky sú si rovné, prečo, ak má všetko rovnakú cenu, by nemohlo byť všetko bezcenné? Logicky stačí, aby bola iba jedna vec nezmysluplná a na jej chrbte padá všetko ostatné.

A toto sú výrazne negatívne následky, ktoré so sebou technológie môžu potenciálne priniesť. Na jednej strane robia človeka neslobodným, pretože ho odcudzujú o jeho autonómie, na druhej strane vytvárajú bezhodnotový svet. Kritici v tomto kontexte hovoria o tzv. novej sub- či pod-ľudskosti a v druhom bode o masovom nihilizme.

Skryť Vypnúť reklamu

Chceme sa odpojiť z Matrixu?

Summa summarum, nakoľko nám technológie vedia dať väčší priestor na sebarealizáciu a kreatívne prejavenia našej ľudskosti, paradoxne vedia všetkému tomuto zamedziť.

Vedia z nás spraviť nereflektujúce inštinktívne bytosti, ktoré prestávajú byť schopné autonómneho rozhodovania na báze tých najlepších dôvodov, čo je dehumanizácia v prestrojení. Ak následne stratíme schopnosť rozhodovať sa, keďže technológie sú schopné uspokojiť každú našu potrebu a túžbu a nemusíme sa už medzi ničím rozhodovať, ako viem, že nie som napojený v iluzórnom Matrixe?

Čo teda robiť? Vrátiť čas, pretočiť hodiny a zničiť niektoré technické výdobytky? Alebo by sme sa pre vlastné dobro nemali nikdy chcieť z Matrixu odpojiť? Život je i tak len utrpenie, bolesť a nakoniec osamelá smrti. Nad týmito a ďalšími otázkami sa v spoločnosti Martina Heideggera zamyslíme nabudúce.

Skryť Vypnúť reklamu

Použitá a odporúčaná literatúra

Maarten Franssen (et al), Philosophy of Technology (SEP, 2018)

Martin Heidegger, The Question Concerning Technology (celá esej, 1954)

Martin Heidegger, The Question Concerning Technology (zhrnutie, wiki)

Bret Davis, The Kyoto School (SEP, 2019)

Keiji Nishitani (wikipedia)

James Madden, The Danger of Technolog to Human Flourishing (2020)

Všetky podcasty denníka SME

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Ak máte záujem o reklamný spot v podcastoch alebo inú spoluprácu, napíšte nám na podcasty.inzercia@ sme.sk, pošleme vám cenovú ponuku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Technológie

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Pravidelná dávka | Vzdelávací podcast
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Dobré ráno

Dobré ráno: Prvé dni po pôrode ovplyvnia celý život, aj tak delíme matky od detí

V roku 2018 sa na Slovensku narodilo predčasne štyritisíc detí.

Podcast Dobré Ráno.
Ilustračné foto.
Stĺpček Zuzany Kepplovej

Ako by Trnku potrestali u Emira Kusturicu

Sebaočistu prokuratúra ani len nepredstiera.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Neprehliadnite tiež

Kozmickej sonde Osiris-Rex sa podarilo získať vzorky z asteroidu

To, či sa sonde podarilo zhromaždiť požadované množstvo vzoriek, bude jasné až v sobotu.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.
Prelet okolo južného pólu Bennu, záber vznikol zo vzdialenosti 12 kilometrov, keď sa sonda vzďaľovala.

Na planine Nazca objavili nový obrovský obrazec

Doteraz odkryli vyše tristo obrazcov.

Obrazec objavili pri navrhovaní novej cesty k rozhľadni.

Rusom na orbite sa pokazila toaleta

Vesmírna stanica má len dve toalety, druhá je v americkom segmente.