Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.
Komu dáte hlas?
- Kliknutím na vybrané meno v ankete uvedenej na začiatku článku odovzdáte hlas svojmu favoritovi. Predstavenie všetkých nominovaných finalistov nájdete tu.
ESET ScienceAward: Hlasovanie o cene verejnosti 2020
Anketa už bola ukončená.
Keď vytvárate úplne nový materiál, chcete, aby bol lepší a zároveň aj lacnejší ako tie dostupné, hovorí Mária Omastová, tohtoročná finalistka ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť slovenskej vedy.
Omastová pôsobí ako vedúca vedecká pracovníčka na Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied, ktorý v roku 2017 získal v medzinárodnej akreditácii hodnotenie špičkového vedeckého pracoviska SAV.
„Som vďačná, že mám možnosť pracovať na vynikajúcom pracovisku,“ hovorí vedkyňa.
Výskum materiálov
Nosným vedeckým smerom Omastovej je materiálový výskum polymérnych kompozitov a nanokompozitov. Jej najobľúbenejším je výskum, ktorý začala ako súčasť doktorandskej práce, keď skúmala vodivé polyméry, konkrétne polypyrol.
„Je mi najbližší, lebo som s ním začala pred dávnymi rokmi, ale polypyrol sa nám stále objavuje aj v ďalších aplikáciách,“ hovorí Omastová. Napríklad ho použili pri vytváraní katód solárnych článkov a nanovlákien pre biomedicínske aplikácie.
Jej najcitovanejšia práca je taktiež o polypyrole z roku 2003. Spolupracovala na nej s českým vedeckým tímom.
„Veľmi si vážim, že vedecká komunita tento článok doteraz cituje, čo svedčí o veľkom záujme o publikované výsledky na medzinárodnej úrovni. Máme pri ňom už viac ako 480 citácií,“ hovorí Omastová.
Jeden z najvýznamnejších výskumov Márie Omastovej súvisí taktiež s vodivými polymérnymi kompozitmi. Vytvorili v rámci neho materiál, ktorý je schopný zmeniť svoje rozmery, keď naň pôsobí svetlo.
Materiál bol základom prípravy displeja pre nevidiacich, ktorý sa však nakoniec neuviedol do praxe. Bol pri ňom problém s odvádzaním tepla, čo by museli vyriešiť doplnením ďalších technológií.
Nesplnený sen
V súčasnosti je nosným výskumom Omastovej projekt Nano2Day, ktorý využíva nanočastice zvané MXény. „Sú zaujímavé preto, že sú nové a majú pozoruhodné vlastnosti.“ MXény sú dvojrozmerné a veľmi dobre elektricky vodivé. Omastová a ďalší výskumníci tento materiál používajú na výrobu nových typov polymérnych kompozitov, ktoré by sa využívali na elektromagnetické tienenie.
Miernym odklonením od bežnej práce Márie Omastovej je jej zapojenie v environmentálnom projekte, v ktorom sledujú odpad z plastov v Dunaji a jeho okolí. Jeho cieľom je monitoring plastového znečistenia Dunaja, príprava akčného plánu na nakladanie s plastovým odpadom, ale aj zvýšenie povedomia verejnosti o plastovom odpade, pripravujú v rámci neho aj manuál pre základné školy a učiteľov.
V roku 2016 Máriu Omastovú vyhlásili za vedkyňu roka. O tri roky neskôr jej vtedajší prezident Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky a významné vedecké výsledky v oblasti chémie polymérov.
Omastová vo voľnom čase chodí rada na koncerty vážnej hudby, na činohru či do galérie. Jej záľuba v histórii, obrazoch a historických artefaktoch súvisí aj s jej zatiaľ nesplneným vedeckým cieľom. Spolu s kolegami by chcela vytvoriť nanomateriál, ktorý by chránil historické diela pred rozpadom.
