Netreba osobitne zdôrazňovať, že existuje množstvo najrozličnejších, často veľmi protichodných teórií a prístupov ku skúmaniu mysle a vedomia. Ako sa nestratiť v tomto „búrlivom oceáne“? To je problém, s ktorým sa museli vyrovnať filozofi E. Višňovský, J. Šulavík, S. Gáliková, J. Hvorecký, Z. Kalnická, J. L. Geller a psychológovia J. Plichtová a M. Popper, keď sa podujali napísať svoje videnie „príbehov“ o ľudskej mysli. Medzi prednosti tohto podujatia patrí nesporne fakt, že autori– filozofi majú zmysel aj pre konkrétny materiál a naopak psychológovia vedia oceniť význam aj veľmi špekulatívnych teórií. Možno to povedať aj tak, že „príbehy“ gradujú práve tam, kde sa autori odvážili prekročiť hranice svojich disciplín.
Najlepším indikátorom príťažlivosti týchto „príbehov“ sú otázky, ktoré prinášajú a tiež vyvolávajú. Má hľadanie hranice medzi mentálnym a fyzikálnym, mysľou a mozgom vôbec zmysel? Nie je to len nejaký historický relikt? Vystačíme pri skúmaní mysle len s prírodovednými metódami, resp. štandardnými prostriedkami vedeckej psychológie (experimentálne a štatistické metódy)? O čo prichádzame pri takom postupe? Čo je, čo nie je takto prístupné? Ako sa toho môžeme zmocniť inak? Kde vziať inšpiráciu pre alternatívne postupy?
Je subjektívny pocit bolesti (tzv. fenomenálne vedomie) skutočne nejaká entita principiálne nepostihnuteľná (nemerateľná) objektívnymi vedeckými prostriedkami? Je mentalistický slovník (resp. slovník ľudovej psychológie), ktorý používa slová ako presvedčenie, túžba, zámer atď., falošný a iluzórny, pretože nič také v skutočnosti neexistuje a mali by sme hovoriť len o materiálnych procesoch v mozgu?
Je mentálne, biologicky alebo kultúrne podmienené, je produktom individuálneho alebo spoločenského vývinu? A čo otázky, ktoré sú síce aplikovanejšieho charakteru, ale súvisia s predchádzajúcimi? Napríklad – má alebo nemá myseľ nejaký vzťah k pohlaviu? Záver knihy je venovaný zase otázke najfundamentálnejšieho charakteru: ako súvisí naše mentálne zdravie s našou životnou filozofiou?
Odpovede na tieto a ďalšie otázky (týkajúce sa takých dynamických a perspektívnych oblastí poznania, ako sú myseľ a vedomie) môže čitateľ hľadať a nachádzať spolu s autormi tejto miestami veľmi náročnej, ale aj veľmi podnetnej publikácie. JÁN RYBÁR,
autor je docentom na Katedre humanistiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK
