FOTO - TASR
Posledné roky Ravelovho života ovplyvnilo ochorenie mozgu, ktoré obmedzilo jeho pohyblivosť a vyjadrovacie schopnosti. Jeho skladateľské schopnosti a tvorivosť zostali síce zachované, ale nedarilo sa mu ich transformovať do nôt.
O pôvode Ravelovho ochorenia sa neustále špekuluje. Napríklad časté opakovanie hlavného motívu v najznámejšom diele Bolero sa vydávalo za dôkaz Alzheimerovej choroby.
V periodiku European Journal of Neurology však s týmto názorom nesúhlasí tím vedcov okolo Francoisa Bollera z Centra Paula Broca v Paríži. Keď sa objavili prvé symptómy, mal Ravel iba 52 rokov. Aj neskôr boli jeho sociálne schopnosti v poriadku. Na základe analýz dobových dokumentov si Boller myslí, že skladateľ trpel primárnou progresívnou afáziou (afázia je neschopnosť hovoriť) v kombinácii s kortikobazálnou degeneráciou.
„Máme závažné dôvody domnievať sa, že táto choroba postihla v prvom rade ľavú polovicu mozgu,“ tvrdia vedci. V Bolere a v Klavírnom koncerte pre ľavú ruku použil Ravel veľa farieb tónov. Len v Bolere je viac ako 25 rôznych odtieňov, ktoré sú vyzdvihnuté rôznymi akordmi a inštrumentáciou. Ravel možno nebol schopný vymyslieť komplexné témy, preto viac používal farby tónov, ktoré sú záležitosťou pravej polovice mozgu.
Viaceré prípady dokazujú, že hudobný talent nesúvisí iba s jednou oblasťou mozgu. Mnohí umelci mohli tvoriť aj napriek problémom s rečou. „Nanešťastie to nebol Ravelov prípad,“ konštatoval Boller.
(tasr)
