FOTO - ARCHÍV
FOTO - TASR / EPA
Barónka Susan A. Greenfieldová je profesorkou fyziológie na Oxfordskej univerzite a vôbec prvou ženou-riaditeľkou Kráľovského inštitútu Veľkej Británie.
Jeden z často citovaných argumentov pre legalizáciu marihuany sa týka skutočnosti, že tu chýba obeť. Pritom však najmenej štyri správy publikované vo významných lekárskych časopisoch (Ramstrom, 1998; Moskowitz, 1985; Chesher, 1995 a Ashton, 2001) potvrdzujú opak. V štúdii pilotov fajčiacich len jednu bežne veľkú cigaretu bol rozdiel medzi kontrolnou skupinou, ktorá požívala placebo, a skupinou, ktorá fajčila cannabis, až 50 hodín po požití drogy. Príťažami pre spoločnosť sú nehody doma či v práci, dosiahnutie nedostatočného vzdelania, zhoršený výkon v zamestnaní a zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť.
Vyvoláva závislosť?
Ďalším argumentom pre zmiernenie nášho prístupu ku cannabisu (konope, marihuana) je, že táto látka nie je návyková. Definovať „návyk“ je, samozrejme, zložité, ale ak to hodnotíme ako schopnosť či neschopnosť vzdať sa návyku, existuje mnoho dôkazov, že cannabis závislosť vyvoláva. Podľa nedávnych štúdií dnes mnoho amerických, britských i novozélandských konzumentov tejto drogy vyhľadáva liečbu zo svojej závislosti. Ďalšie štúdie dokladajú, že desať percent užívateľov chce prestať alebo svoju spotrebu obmedziť, ale nedokážu to, a ďalší referát z roku 1998 uvádza, že závislými sa stáva 10 až 15 percent užívateľov.
Abstinenčné syndrómy
Nedávno sa zistilo, že k abstinenčným symptómom dochádza už po troch dňoch mierneho užívania. S intenzívnymi fajčiarmi je to oveľa horšie: rehabilitačný odborník dr. Bryan Wells píše, že „prvý raz sledujem u intenzívnych fajčiarov marihuany čosi, čo pripomína abstinenčné syndrómy konzumentov tvrdých drog“.
Ďalším z argumentov na prospech miernych zákonov o marihuane je jej údajný blahodarný účinok pri stavoch bolesti. Doterajšie dôkazy sú však ojedinelé; ťažko totiž vylúčiť efekt placeba. Čaká sa na výsledky klinických testov. Treba však rozlišovať medzi drogami a liekmi, podobne ako u opiátov. Ak je cannabis analgetikum, potom musí mať silný účinok na mozgovú činnosť.
Eufória, ale aj úzkosť a paranoja
Existuje mnoho štúdií o účinku marihuany na mozog, konkrétne na oblasť pamäti, emócií a pohybu. Cannabis má vplyv na celý rad chemických systémov a pôsobí prostredníctvom svojho vlastného „receptoru“, svojho vlastného molekulárneho terča. Od alkoholu treba cannabis odlišovať preto, že v tele sa prirodzene vyskytuje analógia cannabisu, podobne ako v prípade morfia.
Látka, ktorá pôsobí na celý rad prenosových systémov, je svojím spôsobom sama prenášačom. To snáď ani nie je príliš prekvapujúce, lebo cannabis má dokázaný účinok na psychiku: vyvoláva totiž nielen eufóriu, ale aj často zabúdané stavy úzkosti, paniky a paranoju. Popísané sú aj poruchy psychického rázu, zhoršené sústredenie a výpadky pamäti.
Dlhodobé účinky
Nebezpečným a zriedka pripomínaným faktom je to, že tieto účinky môžu byť dlhodobé. Jedna nedávna štúdia porovnávala bývalých fajčiarov, ktorí marihuanu fajčili deväť rokov a tri posledné mesiace abstinovali, so skupinou, ktorá drogu konzumovala 10 rokov, a ďalšou skupinou, ktorá ju fajčila tri roky. Vo všetkých prípadoch bola častosť konzumácie zhruba 10 až 19 dní v mesiaci. Vo všetkých prípadoch boli v porovnaní s kontrolnými subjektami zistené poruchy sústredenia a pozornosti bez ohľadu na to, či testované osoby s fajčením prestali, alebo nie.
U ľudí, ktorí prestali fajčiť, sa na rozdiel od pokračujúcich fajčiarov sústredenie sčasti zlepšilo, ich výkon však bol stále pod úrovňou kontrolnej vzorky a miera ich poruchy závisela od dĺžky požívania drogy. Najznepokojujúcejším záverom tejto štúdie je, že s pokračujúcou abstinenciou nedochádza k zlepšeniu psychického stavu subjektov.
Aká je bezpečná dávka?
Vzhľadom na to, že sa tieto dlhodobé účinky zdajú nezvratné, má fajčenie marihuany vplyv na patológiu mozgu. Keďže sa však väčšina týchto dát získala štúdiom izolovaných systémov, možno namietnuť, že z takých údajov sa nedá nič dedukovať. Dôkazy však svedčia o tom, že dlhodobé účinky musia mať fyzický základ.
Protiargumentom k tomuto názoru je vyzvať niekoho, kto si myslí, že existuje „bezpečná“ dávka marihuany, ktorá má nulový účinok na mozgovú činnosť, aby sa pokúsil také množstvo definovať. Totiž aj dávka porovnateľná s množstvom látok v jednej cigarete či zodpovedajúcom množstve aktívnych zložiek THC v plazme dokáže počas šiestich dní zahubiť 50 percent neurónov v hippocampe (oblasť pamäti v mozgu).
Vplyv na myšlienkové pochody
Ľudia si navyše neuvedomujú, že THC obsiahnuté v cannabise zostáva v tele viac ako päť dní. Množstvo, ktoré v tele nosia pravidelní konzumenti marihuany, je oveľa väčšie, ako si myslíme. Okrem toho nie je ľahké určiť presné množstvo tejto látky, pretože existuje mnoho variantov marihuany s rôznou silou. Vzhľadom na líšiace sa množstvo podkožného tuku a bohužiaľ aj rôzne náchylnosti na psychózu je potom takmer nemožné určiť, do akej miery určité množstvo tejto drogy zapôsobí na konkrétneho jedinca.
Cannabis má podľa všetkého vážny vplyv na myšlienkové pochody; ja ho definujem ako personalizáciu mozgových obvodov, ktoré odrážajú zážitky jedinca. Látka s vlastnosťami podobnými prenášačom a navyše s takými silnými účinkami proste musí mať na tieto obvody vplyv. Marihuanovým dymom si tak fajčiari vlastne údia mozog.
SUSAN A. GREENFIELDOVÁ
Project Syndicate
