SME
Pondelok, 30. november, 2020 | Meniny má Ondrej, AndrejKrížovkyKrížovky
PODCAST PRAVIDELNÁ DÁVKA

Kultúrno-etické otázky: Nezmyselná slovná hračka?

Kultúra a etika sú dôležité, no stále sú iba súčasťou väčšej skladačky.

Vypočujte si podcast

Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS

Kultúrno-etické otázky. Je táto fráza iba lokálnou slovnou hračkou v slovenčine? Je toto spojenie zmysluplné? Nejde náhodou o oxymoron? A ak nie, do akej miery si tieto dve slová odporujú a do akej sa dopĺňajú? A prečo nehovoríme radšej o kultúrno-morálnych otázkach, o morálnych dilemách či jednoducho etických otázkach?

Dnes si posvietime na túto problematickú frázu a v závere sa posnažím obhájiť tvrdenie, že i keď toto slovné spojenie nie je nevyhnutne nezmyselné a nejde o prázdny koncept, i tak je skôr metaforickou slovnou hračkou, ktorá má tendenciu byť zavádzajúca.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak sa chceme zamyslieť nad zmysluplnosťou slovného spojenia „kultúrno-etické otázky“, bude potrebné zadefinovať si tieto dva pojmy a následne porovnať ich významové prieniky a tiež odcudzenie. Začnime odzadu a najprv sa pozrime na etiku a následne na kultúru.

Čo je to etika?

Koncepty v jazyku neexistujú vo vákuu, ale tvoria ucelenú významovú štruktúru, no a pojem „etika“ je blízko previazaný s pojmami ako „mrav“ a „morálka“. Ak ste ju ešte nepočuli, pred pokračovaním tejto dávky si vypočujte 163. epizódu, kde som o vzťahu medzi mravom, morálkou a etikou hovoril cez prizmu českého filozofa Jána Sokola. V kocke môžeme o etike rozmýšľať nasledovne.

Ak je nejaká otázka etická, týka sa etiky a tá sa zoberá tou sférou ľudskej slobody, a teda rozhodovania, ktorá nie je, takpovediac, ohraničená mantinelmi. Inými slovami, pri mrave a morálke sledujeme uniformitu v rámci istej komunity, ktorá je udržiavaná prostredníctvom pozitívnych pravidiel (mrav nám prikazuje ako sa správať či ako hovoriť) a tiež negatívnych pravidiel (morálka nám hovorí, čo nerobiť, čo je zakázané a často aj nelegálne a teda trestné).

Skryť Vypnúť reklamu

Mrav a morálka tak tvoria súbor pravidiel a nariadení, ktoré môžu, ale nemusia mať písomnú podobu, a patria sem ako pravidelná gramatiky a výslovnosti slovenského jazyka, tak aj slovenská ústava.

Ako bolo povedané medzi riadkami, ako mrav tak i morálka operuje v rámci a súčasne vytvára sféru ľudskej slobody, v ktorej hodnotíme a na základne množstva vyhodnotení sa následne rozhodujeme. Etika dopĺňa mrav a morálku v tom, že ide o tú časť nášho rozhodovania a konania, kde sme zjednodušene povedané ponechaní si robiť, čo chceme. Bez mantinelov.

Ak sme doteraz hovorili o pozitívnych a negatívnych príkazoch, teda čo robiť a nerobiť, etika, ako to už v 5. st. pred Kristom povedal Aristoteles, nás pozýva vybrať si cieľ, vzhľadom na ktorý budeme celý náš život orientovať. Tento cieľ nám Aristotelovými slovami slúži na dosiahnutie šťastia, teda naplneného a sebarealizovaného života.

Skryť Vypnúť reklamu

Inými slovami by sa dalo povedať, že etika je idealistická, keďže konečný cieľ nášho života je niečo ako náš ideál, ktorý chceme dosiahnuť. Etika je preto zameraná na jednotlivca a hovorí o ľudskom charaktere, keďže dosiahnutie cieľa znamená najprv vlastnú premenu, zmenu sebe samého, sebazlepšenie, aby sme ho boli schopní náš cieľ dosiahnuť.

Náš charakter je práve tento prostriedok k cieľu a charakter je jednoducho súbor poprepájaných schopností rozmýšľať a konať tým najlepším spôsobom vzhľadom na vytýčený cieľ.

Dajme si krátku etymologickú pauzu a pozrime sa na pôvod slova „etika“, čo nám pomôže ho ešte lepšie zadefinovať. História tohto slova ide späť k Aristotelovi a ku gréckemu originálu „ta ethika“ a „ethos“, teda koreň tohto gréckeho slova, poznáme aj v slovenčine a nesie význam „mravný základ, charakter, charakternosť“; „ideály pôsobiace ako vnútorné meradlo postoja a konania jednotlivca i celej spoločnosti.“ Vďaka ti Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra.

Skryť Vypnúť reklamu

Étos tak zjednodušene znamená ľudský charakter, ale je tu ešte jeden jeho zaujímavý a pôvodný významový odtieň, na ktorý poukázal aj Ján Sokol. Grécke slovo „ethos“ sa nevzťahovalo iba na ľudí, ale aj na zvieratá, konkrétne stádovité zvieratá, a dalo by sa špekulovať o tom, či je tento význam starší ako použitie slova étos na ľudí. V prípade zvieraťa, ktoré celý deň strávilo vonku na pastvine, je jeho étos miesto, na ktoré sa večer vráti; a pojem „étos “ tu nesie význam zvyku a zvyklosti, ako aj miesta, na ktoré som zvyknutý či dokonca miesta, ktoré mi patrí.

Ako vidíme z tejto etymologickej odbočky, i keď sa etika týka primárne jednotlivca, stále je koncepčne neodlúčiteľná od mravu a morálky, a teda vzťahu jednotlivcov medzi sebou a jednotlivca voči celej spoločnosti, a ako poznamenal v tejto veci aj Sokol, tieto tri pojmy kedysi znamenalo to isté čo mrav. Či je nejaká otázka mravná, morálna či etická otázka, jej odpoveď by mala byť vždy interpretovaná vzhľadom na jednotu či snahu o jednotu istého ľudského a teda politického spoločenstva.

Skryť Vypnúť reklamu

Povedali dali sme niečo o etickej časti kultúrno-etických otázok a skúsme si teraz zadefinovať kultúru.

Čo je to kultúra?

Kultúra je jedno z tých slov, ktorého idea je niekedy veľmi ťažko uchopiteľná a niekedy je ľahšie povedať, že kultúrou je buď všetko alebo nič. Inými slovami, kultúra sa akosi týka všetkého, a i keď si s ňou možno prvoplánovo asociujeme rôzne druhy a prejavy umenia, predsa len ide ešte ďalej. Hovoríme predsa aj o politickej, národnej a firemnej kultúre, kultúre stolovania, lesnej kultúre či dokonca kultúre duchovnej a jazykovej.

Ak by sme opäť obrátili na Jazykovedný ústav, kultúra má viacero významov, z ktorých sú pre nás dôležité prvé dva.

Po prvé, kultúra je „súhrn duchovných a materiálnych hodnôt vytvorených a vytváraných ľudstvom v celej jeho histórii, súhrn týchto hodnôt na istom vývojovom stupni ľudskej spoločnosti, civilizácia: vysoká, nízka, vyspelá k.; antická, byzantská k. (...) ; duchovná k. súhrn výsledkov činnosti ľudskej spoločnosti v oblasti vedy, umenia a spoločenského života; (...); jazyková k. pestovanie spisovného jazyka, cielená starostlivosť o úroveň používania jazyka al. jazykového prejavu; (...)“, a táto definícia sa ešte ďalej rozvetvuje. Druhý význam tohto slova je naturalistický a aplikuje sa v poľnohospodárstve a biológii, a znie takto: kultúra je „niečo, čo je zdokonaľované pestovaním, rozvíjaním a cibrením“.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako teraz lepšie vidíme, asi len predsa bude niečo pravdy na tom, že kultúra je buď všetko alebo nič, alebo lepšie povedané: všetko sa dá robiť kultúrne či kultivovane, alebo nekultúrne, nekultivovane. Kultúra má tú vlastnosť, že je akoby príslovkovej povahy, a tým pádom sa dá aplikovať na každé sloveso, čo ju súčasne stavia veľmi blízko k už spomínanému mravu, morálke a etike. Neznamenajú všetky štyri to isté?

Mrav, morálka a etika ... a kultúra?

Ak áno, potom môžeme hovoriť buď o kultúrno-eticko-morálno-mravných otázkach alebo len o kultúrnych alebo etických alebo morálnych alebo mravných otázkach a rozdiel je len rozdiel v akcente, teda v tom, čo chceme vzhľadom na naše ľudské rozhodovanie a konanie zdôrazniť. Osobne si myslí, že je na tom kus pravdy a v závere sa k tomu ešte vrátime.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako aj pri etike, pomôžme si aj pri kultúre etymológiu tohto slova. Koreňom je tu slovo kult, ktoré ale vo svojej podstate nemá nič s okultizmom. Kult je z latinského „cultus“, čo je minulé príčastie slovesa „colere“, ktoré znamená obrábať a teda kultivovať kus zeme, aby bol prijateľný pre poľnohospodársku činnosť. Áno, duchovný význam tohto slova následne hovorí o seba-kultivácii, aby sme boli schopní prijať či počuť niečo duchovné.

Odrazme sa od tohto naturalistického významu k významu prenesenému, ktorý je aplikovaný ako na spoločnosť, tak aj na štát, národ, politiku či náboženstvo, a je to ten význam, ktorý sa bežne chápe vo fráze „kultúrno-etické otázky“ (ale aj „kultúrne vojny“).

Kultúrno-etické otázky sú inými slovami otázky hodnotové, keďže ako už uviedla prvá slovníková definícia, kultúra je súborom hodnôt. Ako je ale každému zrejmé, hodnoty sa líšia a nielen horizontálne ale aj vertikálne a môžeme teda hovoriť o najvyšších a najnižších hodnotách — a analogicky sa niekedy zvykne hovoriť o vyššej a nižšej kultúre. Ak teda hovoríme o kultúre, nevyhnutne hovoríme o hodnotách, ktoré ako ľudstvo tvoríme, a musíme si teraz položiť neľahkú otázku, čo to vlastne hodnoty sú.

Skryť Vypnúť reklamu

Pre zjednodušenie použijem Sokolovu definíciu. Hovorí, že hodnoty sú sedimenty, teda usadeniny, ktoré vznikajú procesom hodnotenia, zhodnocovania a vyhodnocovania. V tomto prípade je tak možné o hodnotách hovoriť ako o princípoch, na báze ktorých sa rozhodujeme, a teda hodnotové otázky sú otázkami principiálnymi. Ak sa ale bavíme o princípoch, hovoríme inými slovami o základných či prvotných pravidlách či kritériách, ktoré majú blízko k príkazom, zákonom či odporúčaniam alebo zvykom a zvyklostiam.

Vidíme teda, že koncepčná analýza „kultúry“ nás vedie k viacerým záverom. Po prvé, kultúra sa týka celospoločenských hodnôt, ktoré sú ako tvorené, tak aj zachovávané. Po druhé, kultúra je o zúrodňovaní jednotlivca vzhľadom na tieto hodnoty. Po tretie, kultúrny človek je vzhľadom na kultúrny kontext človekom dobrým, keďže vníma ako hodnotné to, čo sa daná kultúra snaží pestovať. Ide teda o istú homogénnosť a uniformitu a kultúra je tak do veľkej miery podobná mravnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Po štvrté, keďže kultúrne otázky sú hodnotovými otázkami a hodnoty sú vecou princípov a pravidiel, kultúra je podobná morálke, keďže poukazuje na niečo ako kultúrne alebo nekultúrne, a teda určite isté kultúrne mantinely. Po piate, kultúra sa zameriava ako na spoločnosť, tak i na jednotlivca. A po šieste, keďže sa kultúra týka aj jednotlivca, nevyhnutne ide aj o pestovanie ľudského charakteru. Kultúrnosť je tak cnosť, ktorú by si mal človek osvojiť, a tým pádom ma kultúra veľmi blízko etike.

Summa summarum sme tak v bode, kde všetko so všetkým súvisí a je potrebné nad „kultúrno-etickými otázkami“ vyniesť nejaký rozsudok.

Hodnotové otázky?

Začnime príkladom. Ak je na Slovensku kultúrno-etickou otázkou čokoľvek týkajúce sa LGBT komunity alebo potratov či eutanázie, prečo by nemala byť kultúrno-etickou otázkou aj korupcia, klientelizmus, environmentálne výzvy na globálnej či lokálnej úrovni, ale tiež vysoká rozvodovosť, chudoba v subsaharskej Afrike, samotná pandémia Covidu-19 a zlé nosenie rúšok alebo všetky výzvy, ktoré prestavuje technologická revolúcia spôsobená umelou inteligenciou? Prečo nie sú všetky tieto otázky kultúrno-etické?

Skryť Vypnúť reklamu

Osobne si myslím, že fráza „kultúrno-etické otázky“ je skôr slovná hračka ako jasná definícia istého druhu otázok. Ako sme videli, jednoduchým synonymom sú tu „hodnotové otázky“ a tento názov mi príde pravdivejší vo svojej zjavnej neurčitosti.

Hodnotové otázky? Koho hodnoty? Moje či celospoločenské? A čo ak je moja najvyššia hodnota iná ako tvoja? A čo sú to vlastne hodnoty? Existuje vôbec objektívna morálka? A čo presne myslel Nietzsche pod nihilizmom a prehodnoteným všetkých hodnôt?

A toto všetko sú nevyhnutné otázky, ktoré si zaslúžia zváženie ešte pred tým, ako sa ktokoľvek pustí do údajných kultúrno-etických otázok.

Oveľa väčšia skladačka

Záverom už len zopakujem povedané. Neznamená kultúra, mrav, morálka a etika to isté? Ak áno, potom môžeme hovoriť buď o kultúrno-eticko-morálno-mravných otázkach alebo len o kultúrnych alebo etických alebo morálnych alebo mravných otázkach a rozdiel je len rozdiel v akcente, teda v tom, čo chceme vzhľadom na naše ľudské rozhodovanie a konanie zdôrazniť. Vyššie spomínané otázky sú tak všetky kultúrno-etické a môžu byť aj otázkami mravnými či morálnymi, a záleží len z akej strany sa na ne chceme pozrieť.

Skryť Vypnúť reklamu

Osobne si myslí, že by sme na miesto kultúrno-etických otázok mohli radšej hovoriť o kultúrnych otázkach, ak chceme zdôrazniť celospoločenský rozmer nejakej problematiky; pričom je stále veľmi potrebné špecifikovať, o akú kultúru ide: politickú, národnú, duchovnú, menšinovú, podnikateľskú, atď. A na druhej strane, ak chceme zdôrazniť, že nejaká otázka sa týka jednotlivca na jeho ceste ku šťastiu, potom ide o otázku etickú.

Dáva teda zmysel o nejakej otázke povedať, že je kultúrno-etická? Áno, ale určite nejde o nejaký jedinečný druh otázky, ktorá je esom medzi ostatnými kartami. Kultúra a etika sú dôležité, ale stále sú iba súčasťou oveľa väčšej skladačky.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Jan Sokol, Etika, život, instituce (2014)

Jan Sokol, Mrav, morálka a etika (prednáška, 2018)

Skryť Vypnúť reklamu

Carneades, „Ethics vs Morality“

Jana Dubovcová, „Medzi právom a kultúrno-etickou otázkou je rozdiel“ (DennikN)

Všetky podcasty denníka SME

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Ak máte záujem o reklamný spot v podcastoch alebo inú spoluprácu, napíšte nám na podcasty.inzercia@ sme.sk, pošleme vám cenovú ponuku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Pravidelná dávka | Vzdelávací podcast

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Fico spojil Norberta Bödöra s Bonulom, predtým hovoril inak

Zákazky od Bonulu Smer nechce prezradiť.

Na fotografii (zľava) sú bývalý zamestnanec Bonulu Peter Brath; profesionálny zápasník Attila Végh; Matúš Mečár, ktorý bol odsúdený za vydieranie; nitriansky podnikateľ Norbert Bödör; podnikateľ a manažér zápasníkov Eduard Gerek a zástupca riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA Milan Mihálik.
Dobré ráno

Dobré ráno: Ruskovi za objednávku vraždy spoločníčky hrozí doživotie

Pojednávanie je odročené na február.

Vizualizácia projektu Pod Vinicou.
Stĺpček Zuzany Kepplovej

Ako Ficovi pes zožral domácu úlohu

Súčasťou pôvabu dobrej výhovorky je, že jej očividná lož skôr pobaví, ako urazí.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Vianoce 2020, toto sú naše tipy na technologické darčeky

Sprievodca nakupovaním technologických darčekov.

Podcast Klik.
Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.

Vedátorský podcast

Čierne diery sú sochármi vesmíru

Rozhovor s Norbertom Wernerom.