Plavby Krištofa Kolumbusa do Nového sveta priniesli do Európy množstvo nových vecí. Boli medzi nimi napríklad plodiny ako kukurica či zemiaky, ktoré jej obyvatelia nikdy predtým nevideli.

S návratom moreplavca sa však spája aj niečo, čo obyvatelia Starého sveta uvítali oveľa menej ako nové potraviny - syfilis. Krátko po prvej Kolumbovej plavbe v službách Španielska totiž v Európe prepukla veľká epidémia tejto pohlavne prenosnej choroby a moreplavca vinili, že ju priniesol.
Druhá rozšírená teória však hovorí, že choroba bola v Starom svete už dávno predtým. Nová štúdia švajčiarskych vedcov naznačuje, že to tak zrejme bolo.
Štúdia v časopise Current Biology opisuje, ako našli dôkazy v genetickom materiáli z pozostatkov stredovekých Európanov.
Stopy v Európe
Prvé prepuknutie choroby zaznamenali v roku 1495 medzi francúzskymi vojakmi, ktorí obliehali taliansky Neapol. Tí sa zrejme nakazili od španielskych žoldnierov, ktorí sa na obliehaní mesta zúčastnili.

Odtiaľ sa začala šíriť ďalej do Európy, od Londýna až po Moskvu.
Krajiny sa vzájomne z rozširovania obviňovali, názvy choroby si prispôsobovali. Raz to bola francúzska choroba, inokedy neapolská, potom zas španielska.
Pomenovanie syfilis sa ustálilo až v 16. storočí.
Dnes vieme, že ochorenie spôsobuje poddruh baktérií Treponema pallidum. A napriek všetkému známemu o syfilise nám uniká, odkiaľ vzišiel pôvodca.