SME
Nedeľa, 20. september, 2020 | Meniny má Ľuboslav(a)KrížovkyKrížovky
PODCAST PRAVIDELNÁ DÁVKA

Potrebuje veda inteligentného dizajnéra?

Ako vzniklo hnutie inteligentného dizajnu, aký je jeho argument a do akej miery je presvedčivý.

Vypočujte si podcast

Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS

Čo to je Inteligentný dizajn? Aký má súvis s kreacionizmom, o ktorom sme si vraveli naposledy a aké sú niektoré hlavné body, o ktorých by sme mali vedieť?

Po poslednej dávke o kreacionizme som dostal jednu správu, kde mi jeden z vás vyjadril vďaku za vysvetlenie toho, čo to kreacionizmus je a aký je jeho súvis s teizmom či deizmom, teda s pozíciami, keď Boh zasahuje, respektíve nezasahuje do sveta.

Dnes sa pozrieme na potomka kreacionizmu, ktorým je hnutie takzvaného Inteligentného dizajnu. Vynechám pritom rôzne detaily a nebudeme mať ani žiadnu hodinu histórie, kde by som vás zahltil ďalšími, samozrejme, pútavými informáciami.

Skryť Vypnúť reklamu

Skôr sa chcem s vami nahlas zamyslieť nad tým, aké sú tie najhlavnejšie veci ohľadom hnutia Inteligentného Dizajnu. V prvom rade si tento názov skráťme, keďže by sme ho ináč veľakrát skloňovali. Preto začnime označovať Inteligentný dizajn ako ID a jeho zástancov ako ID-čkárov.

Naviažem teraz na to, kde sme minule skončil, to jest, pri úpadku takzvaného vedeckého kreacionizmu v 80. rokoch minulého storočia. ID sa začína tam, kde sa tento druh kreacionizmu skončil, teda tiež v tejto dobe, hoci potrvalo ešte nejaký ten čas, kým sa dostali do spoločenského a mediálneho popredia.

Jeho hlavným bodom je nasledovné tvrdenie: v prírode sú proste niektoré veci, ktoré nemožno vysvetliť prirodzene, to jest, pomocou prírodných zákonov. Tak počkať! Môže teraz niekto namietať.

Skryť Vypnúť reklamu

Veď to isté predsa tvrdil vedecký kreacionizmus. Ten tiež vravel, že mnohé živé a neživé štruktúry nedokáže veda vysvetliť a preto za ne môže Boh a že biblická kniha Genezis nám podáva údajne celkom vedecké vysvetlenie toho, ako sa to stalo. Pamätáte si to veľmi správne a rozdiel je v druhej časti tejto vety. Inými slovami, ID-čkári sa už neodvolávajú na božstvo, kresťanstvo, biblické stvorenia a náboženské vysvetlenia.

Aspoň nie otvorene. A to je ten zásadný rozdiel. Čiže, ak by sme to mali vyjadriť formou rovnice, tak by vyzerala asi takto: ID = vedecký kreacionizmus – Biblia – Boh. Takže aby ID získalo nádych odbornosti, z verejných a vedeckých argumentov chceli odstrániť akékoľvek referencie na biblické či nebiblické božstvo a označujú ho ako bližšie neurčeného Inteligentného dizajnéra, aj keď je detektívnou prácou jasne preukázateľné, koho tým naozaj myslia, žmurk, žmurk.

Skryť Vypnúť reklamu

Darwin na súde

Sľúbil som, že vás dnes neutopím v nebiblickej potope rôznych postáv, ktoré tu zohrávajú úlohu, ale nejaké dve mená predsa len spomeniem. Jedna z nich prišla na scénu v roku 1991. ID sa začalo formovať už pred touto dobou, ale bolo to v tomto roku, kedy prišiel zlom a dostali sa do spoločenského povedomia.

Čo také sa stalo, pýtajú sa niektorí z vás? V tomu roku vydal profesor práva Philip Johnson svoju knihu Darwin na súde. Tento prípad bol iný v tom, že sa týmto k ID hnutiu pridal významný akademik na prestížnej kalifornskej univerzite a vedci začali na knihu reagovať, hoci aj veľkou kritikou.

Avšak platilo to aj tentokrát, že aj zlá reklama bola reklama a ak to bolo náhodou plánované, bol to ozaj dobrý marketingový ťah. Kniha sa stala jedným z hlavných diel tohto nového ID hnutia, ak nie aj tým najhlavnejším a Johnson jeho neoficiálnym zakladateľom.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo Johnson v danom diele spravil, je, že fiktívne posadil evolúciu do súdnej siene a chcel rozhodnúť, či sú dôvody v jej prospech dostatočne dobré alebo nie. Používa pritom mnohé argumenty predošlých kreacionistov, ktoré sme už videli a ktoré sa opakujú až dodnes – ako je napríklad údajný nedostatok prechodných fosílii, alebo to že evolúcia je vlastne nevedecká z dôvodu, že… nik nebol pritom, keď sa evolúcia mala diať.

Ak by toto malo byť kritériom, tak potom vedeckým by nebola napríklad ani kozmológia, geológia, paleontológia, história či antropológia. Možno je sudca dobrý, ale už asi nie evolučný biológ či filozof vedy. Podľa svojich kritikov na mnohých miestach ukázal, ako sa do evolúcie a jej vedeckého skúmania nevyzná, ale ak jeho kniha mala byť výstrelom z Johnsonovej kreacionistickej pištole, tak ho bolo počuť celkom dosť.

Skryť Vypnúť reklamu

Zvlášť ho počuli mnohí americkí kresťanskí konzervatívci, u ktorých si začalo ID nachádzať svoj kultúrny domov a pomaly či rýchlejšie sa šíriť aj do sveta.

Neredukovateľná komplexnosť

Čo však ID-čkári tvrdia, okrem toho, že kritizujú údajné nedostatky evolúcie? Dnes sa stihneme pozrieť síce len na jeden príklad, ale za to na ten najhlavnejší a tým je takzvaná neredukovateľná komplexnosť.

S týmto pojmom prišiel vo svojej knihe Darwinova čierna skrinka v roku 1996 americký biochemik, a ináč katolík, David Behe. Podnázov tohto diela je Biochemická námietka voči evolúcii, ktorý je celkom veľavravný.

Napriek názvu, ide pri neredukovateľnej komplexnosti o veľmi jednoduchý princíp. Behe a potom aj iní ID-čkári vravia, že v prírode existujú isté štruktúry, ktoré nemohli vzniknúť pomaly a postupne, tak ako to predpovedá Darwinova teória prirodzeným výberom.

Skryť Vypnúť reklamu

Na ukážku použil Behe pascu na myši, na ktorej možno rozoznať päť častí. Pasca na myš je príklad systému, ktorý má byť neredukovateľne komplexný. Prečo? Pretože ak by sme vraj z neho odobrali čo i len jednu vec, pasca nezníži svoju funkčnosť o jednu pätinu (ako by sme možno mohli očakávať) ale zmizne úplne. Aby sme mali fungujúcu pascu na myši, musí byť prítomných naraz všetkých päť častí a to vo veľmi špecifickom usporiadaní. A ID-čkári tvrdia, že podobné a oveľa komplikovanejšie štruktúry nachádzame aj v živých organizmoch.

Ich najznámejší príklad je bakteriálny bičík. Možno si pamätáte z hodín biológie, že niektoré bakteriálne organizmy sa pohybujú pomocou bičíkov, teda istých podlhovastých výčnelkov, ktoré ich poháňajú a kormidlujú. Nuž, ak pasca mala päť častí, Behe spomína, že bičík má vyše 40 rôznych proteínov a enzýmov. Ak vraj odstránime len jeden z nich, systém funkčne skolabuje.

Skryť Vypnúť reklamu

Behe teda nespomína Boha priamo ale vraví o akomsi dizajnérovi, ktorý má však, zdá sa, rovnako silné tvorivé vlastnosti ako tradičný teistický Boh. Autor si predstavuje situáciu, že takýto dizajnér mohol umiestniť viaceré takéto neredukovateľne komplexné štruktúry do prvej živej bunky a odtiaľ sa dostali vývinom do iných organizmov.

Behe teda neodmieta evolúciu ako takú ale jej mechanizmus. Tento svoj pohľad vysvetľuje v úvode, kde spomína, že Darwinov prirodzený výber síce dokáže vysvetliť mnoho vecí, avšak nevie objasniť molekulové systémy, čo je Beheho oblasť záujmu.

Problémy s Beheho problémom sú však mnohé. Napríklad nestačí, aby niekto ako Behe povedal, že niečo je neredukovateľne komplexné a teda snažiť sa robiť vedu definíciou. Je totiž veľa vecí, ktoré v knihe nespomenul. Napríklad, že naozaj vieme, že bičíky sú funkčne redukovateľné, pretože majú viacero typov, niektoré jednoduchšie, niektoré zložitejšie, niektoré s viac či menej časťami a tiež rôznymi funkciami.

Skryť Vypnúť reklamu

Bičík, ktorý má takpovediac 40 rôznych súčiastok, sa nemusí objaviť z ničoho nič celý, aby fungoval. Môže mať oveľa menej častí, slúžiť aj na iné účely a funkcia takýchto systémov sa môže pritom meniť. Mnohé bičíky majú napríklad vylučovaciu funkciu a nie pohybovú. Takýmto štruktúram, ktoré pôvodne na niečo slúžili ale sa z nich vyvinula iná funkcia nazývame exaptácie, čiže ex-adaptácie.

Preukázanou exaptáciou je teda aj bičík, oko, či zrážanie krvi, čo sú niektoré obľúbené Beheho príklady. Exaptáciou môže byť aj pasca na myši. Jej jedna, dve, tri, či štyri časti môžu slúžiť na iné účely a nemusia hneď chytať myši s veľkou úspešnosťou. Tieto viaceré príklady, ktoré sa stali ikonami ID hnutia, boli vedcami a ich kritikou dostatočné rozobrané.

Skryť Vypnúť reklamu

Samozrejme, že Behe a ostatní na tieto námietky reagovali ale tie zas dali vznik ďalším reakciám. Behe síce nie je tradičný kreacionista ale jeho argument bol ID hnutím prevzatý a je dobrou ukážkou toho, ako ID uvažuje.

Veľký súboj ohľadom ID a jeho zastúpenia v školských laviciach sa odohrával pôvodne hlavne v Amerike. V roku 2005 bolo na súdnom procese rozhodnuté, že ID sa nemôže v štátnych školách vyučovať, pretože ide len o de facto zamaskovaný kreacionizmus a aj keby aj ID argumenty boli úspešné, stále by nešlo o vedu.

O vedu by nešlo pretože ID navrhuje narábať aj s inými ako len prirodzenými príčinami, ich argumenty neboli pre súd presvedčivé a všetky argumenty proti evolúcii odborníkmi na danom súde presvedčivo zodpovedané. Okrem toho, mnohí vidia v ID nielen vedecké ale aj teologické problémy: Je správne hľadať Boha v prírodných systémoch, aj keby sme ich nevedeli so súčasnými vedomosťami vysvetliť? Čo to spraví s takouto teológiou, ak tieto veci dokážeme viac a viac vysvetliť, tak ako tomu bolo doteraz v histórii vždy?

Skryť Vypnúť reklamu

A ak je Boh takýto inteligentný dizajnér, prečo vytvoril mnohé štruktúry tak neefektívne a ktoré sú naopak úplne pochopiteľné z pohľadu postupnej evolúcie?

ID je teda špecifická pozícia a zďaleka ju nezastávajú všetci kresťania. Behe ako katolík napríklad zastáva ID ale potom sú mnohí iní poprední katolícki evoluční biológovia, ktorí zásadne prispeli v boji proti ID, ktorý vidia ako vedecky a teologicky nezmyselný.

Diskusia však pokračuje a keďže ID v Európe a vo svete stále žije, verím, že situácia sa vyvinie tak, že sa k tejto téme vrátime aj v blízkej budúcnosti.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Behe, Darwin’s Black Box, 1996.

Behe, ‘Reply to My Critics’, 2001.

Gould, ‘Impeaching a Self-Appointed Judge’, 1992.

Ruse, ‘Creationism’, Stanford Encyclopedia of Philosophy, 2018.

Skryť Vypnúť reklamu

Scott, Evolution vs. Creationism, 2008.

Scott, Sager, ‘Review Article: Darwin on Trial, by Phillip Johnson’, 1992.

Všetky podcasty denníka SME

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Ak máte záujem o reklamný spot v podcastoch alebo inú spoluprácu, napíšte nám na podcasty.inzercia@ sme.sk, pošleme vám cenovú ponuku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Evolúcia

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Pravidelná dávka | Vzdelávací podcast
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Na Slovensku pribudlo 131 nových prípadov, najviac opäť v Bratislave (minúta po minúte)

Slovensko eviduje celkovo 6 677 prípadov nákazy koronavírusom. Pandémia si doteraz vyžiadala 39 obetí.

Testovanie na nový koronavírus.
Aneta Büdi sa stala riaditeľkou Asociácie profesionálnych hokejových klubov.
Primož Roglič s tímovými kolegami, ktorí ho utešujú.

Židia nimi vykupovali životy, dnes sú miliardovým biznisom

Niekedy je vzácnejší falzifikát než originál.

Pavol Lazar je viceprezident Prestige Philately Club Prague, ktorý združuje výnimočných zberateľov z viacerých krajín.

Neprehliadnite tiež

Zahmlievajú sa vám s rúškom okuliare? Skúste tieto tipy

Za zahmlievanie môže jednoduchá fyzika.

Nosenie rúška predstavuje pre ľudí s okuliarmi občas výzvu, pretože sa preň zahmlievajú sklá. Ak chcete zabrániť jej vzniku, môžete využiť nasledujúce tipy.
ANKETA

Na čo by využili vedci miliardy z Únie?

Vedecká anketa vychádza každý mesiac.

Podcast Klik

Klik: Čo znamená najväčší obchod v histórii biznisu s čipmi

Komentovaný prehľad technologických noviniek.

Podcast Klik

Zo 65 na tisíc. IBM predstavilo plány na kvantové počítače

Spoločnosť verí, že prekoná obmedzenia.

Šéf IBM Arvind Krishna (vľavo) a riaditeľ vývoja v IBM Dario Gil pri pripravovanom chladiacom zariadení pre budúce kvantové počítače. V podobnom by mohol byť aj plánovaný stroj s tisíc qubitmi.