Objektív je špeciálna rubrika, v ktorej predstavujeme zaujímavé snímky či videá zo sveta vedy a technológií.
Sonda Juno, ktorá skúma Jupiter a jeho mesiace už štyri roky, minulý december prvýkrát odfotografovala severný pól mesiaca Ganymedes.
Ukázalo sa, že na ľadový povrch pólu neustále dopadá plazmatický dážď.
Plazmový dážď
Magnetické pole mesiaca Ganymedes je súčasťou silnej magnetosféry Jupitera. K mesiacu od planéty neustále prúdi plazma, ktorá smeruje k pólom. Ak by mal mesiac atmosféru, na jeho oblohe by sa odohrávali pôsobivé polárne žiary.
Ganymedes
- Je najväčší a najhmotnejší mesiac v Slnečnej sústave.
- Je väčší ako planéta Merkúr, avšak nie je hmotnejší.
- Je zložený prevažne z vodného ľadu. Pod ním sa ukrýva oceán, ktorý môže obsahovať viac vody ako celá Zem.
- Ganymedes je jediný mesiac v Slnečnej sústave, ktorý má vlastné magnetické pole.
Keďže kyslíková atmosféra mesiaca je úplne zanedbateľná, plazmu nemá čo zachytiť a dopadá na povrch na póloch.
Tieto plazmové zrážky zmenili aj štruktúru ľadu, čo ukázali prvé infračervené zábery severného pólu mesiaca.
Kým v oblasti rovníka má ľad pravidelnú štruktúru, akú nájdeme aj na Zemi, na póloch Ganymedesu je ľad amorfný.
Jeho molekulárne usporiadanie je nepravidelné. Amorfný ľad je veľmi vzácny na Zemi, no vo vesmíre je celkom bežný.
Meno Ganymedes
Ganymedes bol v gréckej mytológii tým najkrajším smrteľníkom.
Život vo vesmírnych oceánoch? Mesiace sú zrejme vnútri mŕtve Čítajte Bol taký pekný, že sa do neho zamiloval Zeus (rímsky Jupiter) a uniesol ho na Olymp. Mladý chlapec mal bohom nosiť vodu a nápoje.
Po mýtickej postave pomenovali aj najväčší mesiac v Slnečnej sústave pri planéte Jupiter.
A akoby symbolicky sa naplnila aj jeho funkcia nosiča vody. Pod ľadovým povrchom mesiaca Ganymedes sa totiž ukrýva oceán s tekutou vodou.
