Vedci objavili prvý aktívny únik metánu z morského dna na Antarktíde.
Tento skleníkový plyn sa bude z antarktických oblastí uvoľňovať čoraz vo väčšom množstve, keď začne z dôvodu klimatickej ustupovať kontinentálny ľadovec.
Metán je veľmi silný skleníkový plyn. Jeho uvoľňovanie z dosiaľ „uzavretých“ prirodzených zásobárni iba urýchli otepľovanie planéty.
Objav úniku opisuje výskum vo vedeckom časopise Proceedings of the Royal Society B.
Násobne silnejší
Únik metánu sa nachádza v desaťmetrovej hĺbke v Rossovom mori na mieste známom ako Cinder Cones a objavili ho potápači ešte v roku 2011. Vedci sa na miesto vrátili v roku 2016, keď našli ďalší únik.
Uhlíková daň skutočne zníži svetové emisie oxidu uhličitého Čítajte Veľké množstvá metánu sa nachádzajú pod ľadovcami, ale aj pod arktickým permafrostom (trvale zamrznutá pôda). Antarktída by pritom mohla podľa odhadov ukrývať približne štvrtinu morského metánu. Preto je objav aktívneho úniku v Antarktíde taký alarmujúci.
Pri vysokých teplotách hrozí, že plyn sa z týchto miest uvoľní. Tento moment považujú vedci za jeden z klimatických bodov, odkiaľ niet návratu.
Metán je totiž 25-krát silnejší pri otepľovaní atmosféry ako oxid uhličitý. Ak sa uvoľní z obrovských prirodzených zásobárni, klimatická zmena sa iba zhorší.
Mikróby nestíhajú
Vedci sa čiastočne spoliehali na to, že o prípadné úniky plynu v oceánoch sa postarajú aj mikróby. Niektoré sa totiž metánom živia a aspoň časť z neho tak neskončí v ovzduší.
Podobné mikróby našli aj v Antarktíde, no na mieste úniku sa začali objavovať až po piatich rokoch od objavenia a je ich tak málo, že mu nedokázali zabrániť.
Metán z miesta naďalej rýchlo uniká do oceánu. Môže trvať päť až desať rokov, kým bude mikrobiotická kolónia schopná pojedať unikajúci metán.
Pomalý výskyt mikróbov na Cinder Cones a aj to, že sa únik nenachádza vo veľkej hĺbke, takmer s istotou znamená, že sa metán dostáva až do atmosféry.
Výskum je dôležitý pre klimatické modely, ktoré v súčasnosti nerátajú s oneskorením výskytu mikróbov.
Práve oneskorenie konzumácie metánu je podľa vedcov „najdôležitejšie zistenie“ ich výskumu.
„Nie je to dobrá správa,“ povedal pre web Guardian Andrew Thurber z Oregonskej štátnej univerzity, ktorý viedol výskum.
Neznámy dôvod
Dôvod úniku, ktorý na ploche 70 metrov naznačujú biele zhluky mikróbov, zostáva nejasný. Vedci však zatiaľ vylúčili možnosť, že by ho spôsobilo samotné globálne otepľovanie.
Rossovo more sa totiž zatiaľ významne neohrialo.
Sibírske horúčavy by bez klimatickej zmeny boli takmer nemožné Čítajte „Je to záhada, na ktorú ešte stále nemáme odpoveď. Únik sa síce nachádza na jednej strane aktívneho vulkánu, ale nezdá sa, že je to z toho,“ skonštatoval Thurber.
Zdrojom samotného metánu sú pravdepodobne rozkladajúce sa ložiská rias pochované pod sedimentmi, ktoré sú zrejme staré tisícky rokov.
Potenciálny návrat vedcov na Antarktídu je zatiaľ otázny, keďže vo svete panuje pandémia koronavírusu. Na Antarktídu sa zatiaľ nedostal, ale riziko nákazy narušilo mnohé expedičné plány.
Päť rokov, počas ktorých únik preskúmali dvakrát, nemusí byť dostatočne dlhé obdobie na väčšie závery, myslí si Jemma Wadhamová z Univerzity v Bristole, ktorá sa na výskume nepodieľala.
„Bolo by dobré vidieť, čo sa stane s únikom v budúcnosti. Objav vás tiež núti zamyslieť sa, či sú tieto javy v Antarktíde bežnejšie, alebo na ne narazíme iba zriedka,“ dodala.
