BRATISLAVA. Kanadskí vedci vyvinuli novú rýchlu metódu detekcie DNA, ktorá dokáže identifikovať škodce a patogény napádajúce stromy.
Informoval o tom portál ScienceDaily.
Metóda, na ktorej spolupracovali odborníci z University of British Columbia (UBC), ministerstva pre prírodné zdroje a Kanadskej agentúry pre kontrolu potravín, je schopná identifikácie za menej ako dve hodiny a nevyžaduje si žiadne komplikované procesy alebo chemikálie.
V súčasnosti tento proces trvá niekoľko dní, keďže je potrebné poslať vzorky na testy do laboratória.
"Niekedy je škvrna, len škvrnou. Inokedy je to smrteľná huba alebo exotický hmyz, ktoré sa doviezli v prepravnom kontajneri a majú potenciál zničiť miestne parky, lesy a farmy. Takže chcete čo najskôr vedieť, na čo sa pozeráte, aby ste mohli pozbierať viac vzoriek a posúdiť rozsah invázie alebo začať s tvorbou akčného plánu," priblížil motiváciu za metódou profesor lesného hospodárstva na UBC Richard Hamelin, ktorý sa podieľal na návrhu systému.
Nová metóda, ktorú opisuje štúdia v odbornom žurnále PLOS One, si vyžaduje získanie vzoriek, ako napríklad listov, halúzok alebo častí tiel hmyzu, ktoré sa dajú do skúmavky a následne do malého batériou poháňaného termocykléru, v tomto prípade modelu Franklin americkej spoločnosti Biomeme. Zariadenie následne zhodnotí či sa skúmané fragmenty DNA zhodujú s genomickým materiálom cieľového druhu a vytvorí signál, ktorý je možné vizualizovať na spárovanom smartfóne.
Metóda sa spolieha na PCR (polymerázová reťazová reakcia, pozn. red.) testovanie, ktoré sa v súčasnosti používa aj pri identifikácii nákazy novým koronavírusom. PCR testovanie efektívne analyzuje DNA, a to tak, že prostredníctvom zahrievacích a ochladzovacích cyklov posilňuje časti genetického materiálu na zistiteľnú úroveň.
"S týmto systémom môžeme s takmer stopercentnou presnosťou povedať, či ide o zhodu alebo nie, či sa pozeráme na ohrozujúci invazívny druh alebo ten, ktorý je neškodný," vysvetlil Hamelin s tým, že dokáže analyzovať až deväť vzoriek toho istého alebo iného druhu naraz. Jeho výhodou je aj to, že nie je ťažký - termocyklér váži len 1,3 kilogramu. "Je dostatočne ľahký na to, aby sa vám zmestil do batohu a ešte tam zostane miesto," dodal Hamelin.
Vedci metódu testovali na invazívnych druhoch ako sú mola Lymantria dispar asiatica, huba Mechúrnatka vejmutovková či patogén Phytophthora ramorum.
