SME
Pondelok, 30. november, 2020 | Meniny má Ondrej, AndrejKrížovkyKrížovky
PODCAST PRAVIDELNÁ DÁVKA

Ako vznikal kreacionizmus a čo s tým má veda

Pozrieme sa na úvod do témy vedeckého kreacionizmu.

Vypočujte si podcast

Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS

Dnes sa pozrieme na tému, ktorá nie je len akousi historickou zaujímavosťou, ale ktorá hýbe mysľami ľudí a tým pádom aj svetom, v značnej miere aj dnes. Reč bude konečne o kreacionizme a v tejto časti si povieme si najprv o tom, čo to je vlastne zač.

Debaty v náboženských kruhoch ohľadom evolúcie sú jednými z tých najhorúcejších a pre veriacich v istom zmysle jedny z najcitlivejších. Prečo vravím, že najcitlivejších? Pretože si myslím, že táto oblasť je tá, ktorá vie teistickým západným náboženstvám potenciálne spôsobiť tie najväčšie intelektuálno-teologické problémy.

Skryť Vypnúť reklamu

Hoci sa dnešná téma netýka len kresťanstva, ale z veľkej miery aj islamu, dnes budeme musieť ostať len pri kresťanstve. A pre každého, kto si napríklad myslí, že medzi kresťanstvom a vedou nemôže byť žiadny konflikt, je to práve táto oblasť, kde veľakrát platí opak.

Ale predtým, než zájdeme do hlbších vôd, namočme si do tejto témy najprv naše prsty. Takže, začnime tou očividnou otázkou? Čo je to kreacionizmus?

Čo je kreacionizmus?

Záleží, koho sa spýtate. Jednu z odpovedí, ktorú môžete na toto počuť je, že kreacionizmus je zastávanie výroku, že Boh stvoril tento svet. Bodka. To je všetko. Alebo taktiež, že je to pozícia, podľa ktorej Boh stvoril každému človeku dušu.

Hoci však tieto dve definície občasne počuť aj dnes, patria skôr do 19. storočia. Teda, ak počúvate túto dávku a veríte, že Boh stvoril tento svet, to ešte vôbec neznamená, že ste kreacionista. Dnes totiž pod týmto pojmom rozumieme čosi iné, a to nasledovné: Kreacionizmus je špecifický teologický pohľad na evolúciu, podľa ktorého do tohto sveta istým spôsobom zasahoval aj Boh.

Skryť Vypnúť reklamu

Všimnime si pri tejto definícii dva body: Po prvé, povedal som, že ide o teologický pohľad a nie o vedecký, pretože kreacionizmus nefunguje podľa pravidiel vedeckého výskumu. A po druhé, použil som frázu, že Boh do sveta zasahoval „istým spôsobom”. Ale akým spôsobom? Prečo nie som pri tomto vyjadrení presnejší?

Je tomu tak preto, lebo kreacionizmus nie je len jeden, ale existuje viacero typov. Je dobré si to predstaviť ako istú škálu a pokiaľ je niekto kreacionista, nachádza sa niekde na nej. Túto škálu si predstavte tak, že Boh mohol do vzniku a vývoja života zasahovať len minimálne alebo aj maximálne (čokoľvek to znamená).

Typicky však, čo rozumie pod kreacionizmom je tento viac maximalistický pohľad, ktorý je spojený s biblickým fundamentalizmom. Nazvime takýchto maximalistov prísnymi kreacionistami. Ak ste prísny kreacionista, potom typicky veríte, že Boh stvoril nielen prvý život na Zemi, ale že priamo stvoril iné živé organizmy, a to niekoľkými priamymi stvoriteľskými zásahmi. Ak ste prísny kreacionista, zároveň sa tým dostávate do niekoľkých priamych konfliktov s vedou.

Skryť Vypnúť reklamu

Budete totiž najskôr odmietať, že Zem je stará 4,5 miliárd rokov pretože podľa vás nemá rokov viac než 10-tisíc rokov. Tento vek, mimochodom, nie je nikde uvedený v Biblii, ale mnohí kreacionisti veria, že sa to dá z jej stránok vypočítať. Budete tiež zároveň odmietať, že evolúcia je mimoriadne solídna vedecká teória, ktorá je podložená mnohými vedeckými disciplínami.

Budete odmietať a spochybňovať akúkoľvek evidenciu, ktorá vám bude v tomto ohľade predložená. Budete zastávať, že rôzne druhy existujú len v rámci istého organizmu, ale budete odmietať, že všetok život na Zemi sa mohol vyvinúť z jedného spoločného predka.

A tiež budete veriť, že biblická kniha Genezis je neomylná a spoľahlivo opisuje udalosti stvorenia živých druhov, a tým pádom aj v to, že existovali akýsi dvaja reálni prarodičia Adam a Eva. Keby takýto kreacionizmus a veda boli ľudia, ich vzťah by bol prinajmenšom riadne komplikovaný a ich manželstvo by asi nebolo veľmi šťastné.

Skryť Vypnúť reklamu

Stvorenie a Genezis

Zavítajme teraz trochu do histórie, aby sme dali kreacionizmus do väčšieho kontextu. Opäť nám tu pomôže ako odrazový mostík rok 1859, kedy Darwin publikoval svoje dielo O pôvode druhov a spustil tým revolučnú lavínu nielen v biologickom zmýšľaní ale aj v teologickom.

Ale v zásade nebolo problém pre veriacich vedcov skombinovať kresťanskú vieru a organickú evolúciu aspoň nejakým spôsobom. Ku koncu 19. storočia dokonca poznáme v Amerike len dve vedecké osobnosti, ktoré takýto súlad odmietali. Títo veriaci vedci sú však len jedna strana mince. Potom tu ešte máme teológov a bežných veriacich, a keď prichádzal voči evolúcii nejaký odpor, tak to bolo práve z tohto demografického ihriska.

Je však dôležité si povedať ako tento odpor v tejto dobe vyzeral a nevyzeral. Spočíval v tom, že naďalej verili v Božie viacnásobné stvoriteľské akty, ktoré sú opísané v knihe Genezis.

Skryť Vypnúť reklamu

V nich ide o to, že Boh priamo a nadprirodzene tvoril tento organický svet a nie teda, že mu dal vznik cez akési prírodné zákony. Na druhej strane však takýto pohľad ešte neodporoval vedeckému pohľadu na vek Zeme, ktorý sa už v tej dobe rátal na desiatky miliónov rokov.

A takéto chápanie nebol problém, pretože v britskom a americkom teologickom svete na to existovali dve stratégie založené na výklade knihy Genezis. Táto prvá biblická kniha sa začína slovami, „Na počiatku stvoril Boh nebo i Zem” a až za tým nasleduje opis šiestich dní, v ktorých Boh tvoril tento svet.

Prvá taktika bola chápať tento úplne prvý verš ako prvé Božie stvorenie a prvý deň, v ktorom začal Boh tvoriť ako jeho ďalší stvoriteľský počin. To umožňuje podľa mnohých tvrdiť, že medzi týmito stvoriteľskými zásahmi mohla byť veľká medzera, aj niekoľko miliónov rokov.

Skryť Vypnúť reklamu

Preto sa táto pozícia nazýva aj „teória medzery”. Nuž a druhá možnosť je vidieť každý zo šiestich dní v knihe Genezis ako dlhotrvajúce, niekoľkomiliónové geologické epochy. A toto boli teda dva spôsoby, ako sa niektorí stále pridŕžali tradičného pohľadu na Božie stvorenie, ale pritom svoje biblické čítanie upravili podľa vtedajších vedeckých poznatkov. Nevydržalo to však dlho.

Kreacionisti v 20. storočí

V prvej polovici 20. storočia vidíme postupne odmietanie týchto teologických prístupov a zámenu Zeme starej 4,5 miliárd rokov za mladú Zem nie staršiu než 10-tisíc rokov.

Prečo k tomu prišlo je zdĺhavejšia historická otázka, ale súvisí to s vlnou protievolučného cítenia, ktoré sa v tej dobe prehnalo naprieč americkými štátmi. V budúcnosti sa isto pozrieme aj na slávny súdny, takzvaný Opičí proces, ktorý sa odohral v roku 1925 a ktorý je toho značnou súčasťou. Taktiež za túto zmenu môžu isté osobnosti, ktoré sa v tomto angažovali, z ktorých si zaslúži zmienku minimálne George McCready Price, z cirkvi Adventistov siedmeho dňa, ktorý bol až do 60. rokov 20. storočia ústrednou postavou tohto novovznikajúceho prúdu kreacionizmu.

Skryť Vypnúť reklamu

O najväčšej renesancii kreacionizmu však môžeme hovoriť práve od začiatku 60. rokov. V tom čase sa dali dokopy dve kreacionistické postavy. Prvou bol hydraulický inžinier a tou druhou teológ, alebo menovite Henry Morris a John Whitcomb.

Tí začali budovať svoje argumenty na práve spomenutom Priceovi, vydávať svoje vlastné vplyvné publikácie a združovať okolo seba ľudí, ktorí by dodali tejto kreacionistickej obrode výzor vedeckosti. Pre nich bol svet stvorený naozaj za doslovných šesť dní a chceli to preukázať aj vedecky, nielen teologicky. Z tohto dôvodu označujeme dnes tieto snahy ako vedecký kreacionizmus. Nie však preto, že by bol naozaj vedecký a vedcami prijímaný, ale preto, že na to do značnej miery využívali vedu (alebo niekto by povedal, zneužívali).

Skryť Vypnúť reklamu

Nuž a načo bol tomuto hnutiu dobrý hydraulický inžinier? Ich dôraz bol totiž na takzvanú potopovú geológiu, teda snahu dokázať to, že biblická potopa bol reálny, celosvetový úkaz katastrofických rozmerov, ktorý môžeme údajne vidieť odrazený vo všetkých geologických ukazovateľoch.

A ako sme už spomenuli, spoločnosť sa snažili o tom presvedčiť tým, že knihu Genezis chceli vysvetľovať vedecky. Tomu zodpovedalo aj vzdelanie ľudí, s ktorými založil istú svoju skupinu (Creation Research Society) na tieto účely. Z jej desiatich zakladajúcich členov mali piati doktorát z biológie, jeden doktorát z biochémie a iný člen ešte magistra z biológie.

Ale ani to im nestačilo zabráni tomu, že kvôli svojmu pretláčaniu do školských lavíc boli najprv vedecky a nakoniec v 80. rokoch súdne zdiskreditovaní. Kreacionizmus sa od tej doby dal na krátku hybernáciu, aby sa v 90. rokoch prebudil pod inou, naoko ešte vedeckejšou maskou, zvanou Inteligentný dizajn, ale o tom a aj iných zákutiach tejto témy už opäť niekedy nabudúce.

Skryť Vypnúť reklamu

Kreacionizmus má teda dlhšiu históriu a je mimoriadne rôznorodý. Väčšinou sú v ňom tí, ktorí zastávajú mladý vek Zeme, aj keď sa nájdu občasné výnimky. Ide o špecifickú teologickú pozíciu a nie sú ním zďaleka len tak akýkoľvek kresťania. Ale o tom, že ich je celkom dosť si povieme, verím tozmu, už čoskoro.

Použitá a odporúčaná literatúra

Blancke et al. (eds.), Creationism in Europe, 2014.

Numbers, The Creationists, 1993

Ruse, 'Creationism', 2018.

Scott, Evolution vs. Creationism, 2008

Všetky podcasty denníka SME

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Ak máte záujem o reklamný spot v podcastoch alebo inú spoluprácu, napíšte nám na podcasty.inzercia@ sme.sk, pošleme vám cenovú ponuku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Pravidelná dávka | Vzdelávací podcast

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: PCR testy odhalili za nedeľu 196 prípadov, pribudlo 23 úmrtí (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili celkovo viac ako 105-tisíc nakazených. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 839 obetí.

Ilustračné foto.

Fico spojil Norberta Bödöra s Bonulom, predtým hovoril inak

Zákazky od Bonulu Smer nechce prezradiť.

Na fotografii (zľava) sú bývalý zamestnanec Bonulu Peter Brath; profesionálny zápasník Attila Végh; Matúš Mečár, ktorý bol odsúdený za vydieranie; nitriansky podnikateľ Norbert Bödör; podnikateľ a manažér zápasníkov Eduard Gerek a zástupca riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA Milan Mihálik.
Stĺpček Zuzany Kepplovej

Ako Ficovi pes zožral domácu úlohu

Súčasťou pôvabu dobrej výhovorky je, že jej očividná lož skôr pobaví, ako urazí.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.
Kathy Bates dostala za úlohu sadistickej fanúšičky Annie Wilkesovej Oscara.
Cynická obluda

Pacient Kollár prepustený

Kollár prišiel k úrazu vďaka papalášskym manierom a v nemocnici v nich pokračoval. Kto by to tušil?!

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Vianoce 2020, toto sú naše tipy na technologické darčeky

Sprievodca nakupovaním technologických darčekov.

Podcast Klik.
Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.

Vedátorský podcast

Čierne diery sú sochármi vesmíru

Rozhovor s Norbertom Wernerom.