Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Alexander Dejev stále cíti dym z minuloročných požiarov, ktorý prikryl mestá blízko jeho domova v juhovýchodnej Sibíri. A obáva sa ich návratu.
"Mal som pocit, že sa vôbec nedokážem nadýchnuť," hovorí 32-ročný Dejev, ktorý žije v Irkutsku, sibírskom regióne pozdĺž jazera Bajkal, kúsok na sever od hranice s Mongolskom.
Štátni úradníci už oznámili, že jarné požiare tento rok prišli skôr a sú omnoho intenzívnejšie. V oblasti, kde žije Dejev, boli v apríli požiare trikrát väčšie ako v predchádzajúcom roku. A horúce, suché leto je už tu.
Väčšinu sveta stále zamestnáva smrtiaci nový koronavírus. Pandémiou zmrzačené Spojené štáty americké sa ocitli medzi rozhodujúcimi prezidentskými voľbami a protestmi proti rasovej nerovnosti. Na vrchu planéty však Arktída zažíva vlastné leto plné nepokoja.
Nikto nečakal tú rýchlosť
V rekordných teplotách zúria požiare. Permafrost (trvale zamrznutá pôda, pozn. red.) rozmŕza, infraštruktúra sa zosypáva a morský ľad sa dramaticky stráca.

V Sibíri a vo väčšine Arktídy sa závažné zmeny dejú omnoho rýchlejšie ako vedci odhadovali len pred pár rokmi. Zmeny, ktoré sa zdali desaťročia vzdialené, sa dejú teraz a môžu mať globálne dôsledky.
"Vždy sme očakávali, že Arktída sa premení rýchlejšie ako zvyšok Zeme," povedal vedecký pracovník Walt Meier z Národného centra pre údaje o snehu a ľade pri univerzite v Boulderi v Colorade.
"Ale nemyslím si, že hocikto čakal, že sa udejú tak rýchlo, ako to vidíme teraz."
Tempo, závažnosť a rozsah zmien prekvapuje aj mnohých vedcov, ktorí sa živia skúmaním regiónu, hovorí Vladimir Romanovsky z univerzity vo Fairbankse na Aljaške.
Odhady o rýchlosti ohrievania Arktídy, ktoré sa kedysi zdali extrémne, "dnes podceňujú, čo sa v skutočnosti deje", hovorí. Teploty, ktoré sa vyskytli vo Vysokej Arktíde (najsevernejšie oblasti arktického regiónu, pozn. red.) počas posledných pätnástich rokov, nepredpovedal nikto na najbližších sedemdesiat rokov, dodal.