Za nečakaným pohasínaním obrovskej jasnej hviezdy Betelgeuze v súhvezdí Orión, ktoré vlani prekvapilo astronómov, by mohli byť masívne hviezdne škvrny,
O novej štúdii v odbornom periodiku The Astrophysical Journal Letters informuje web CNN.
Betelgeuze je niekoľko miliónov rokov starý červený nadobor, ktorý má hmotnosť zhruba dvanásť Sĺnk a je od Zeme vzdialený približne 700 svetelných rokov.
Pozorovania nepodporili teóriu o prachu
Hviezda je známa kolísaním jasnosti, pričom takéto obdobia pohasínania a rozjasňovania sa zažíva každých 425 dní.
Hviezdu Betelgeuze koniec zrejme nečaká. Opäť naberá jas Čítajte Astronómovia preto očakávali, že v decembri začne opäť strácať jas. Hviezda však už v októbri 2019 a až do apríla 2020 stratila štyridsať percent svojej svietivosti.
Ako možné príčiny vedci navrhli, že hviezda sa zrejme pripravuje na výbuch ako supernova, alebo ju zatemnil vyvrhnutý prach.
Práve prach zatemňujúci Betelgeuze, ktorý vzniká ochladením vyvrhnutého plynu z hviezdy, sa pokúšal nájsť vedecký tím vedený Thavishou Dharmawardena z Inštitútu Maxa Plancka v Nemecku.
Výskumníci analyzovali archívne údaje z observatórií v Čile na Havaji, ktoré dokážu merať žiarenie v submilimetrových vlnách. Inak neviditeľný prach je práve týmto spôsobom viditeľný.
"Prekvapilo nás, že aj pri submilimetrových vlnách Betelgeuze stmavla o dvadsať percent," uviedol spoluautor štúdie Steve Mairs z Východoázijského observatória na Havaji. Toto stmavnutie však nezodpovedalo teórii o prachu.
Vľavo: Betelgeuze v januári 2019. Vpravo: Hviezda v decembri 2019.
Obrovské škvrny
Dáta ukazovali, že hviezda si sama spôsobuje kolísanie jasu aj pokles teploty na povrchu.
Betelgeuze
- Jedna z najväčších známych hviezd.
- Nachádza sa približne 640 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Orión.
- Má vyše osem miliónov rokov.
- Na supernovu sa premení v najbližších stotisíc rokoch.
"Zodpovedajúce obrázky Betelgeuze s vysokým rozlíšením z decembra 2019 ukazujú oblasti s rôznym jasom. Spolu s naším výsledkom je to jasný náznak obrovských hviezdnych škvŕn pokrývajúcich päťdesiat až sedemdesiat percent viditeľného povrchu, ktoré majú nižšiu teplotu než jasnejšia fotosféra," vysvetlil spoluautor Peter Scicluna z Európskeho južného observatória.
Podľa výpočtov založených na teoretických modeloch sa škvrny na hviezde zhodujú s poklesom jasnosti Betelgeuze. Škvrny na povrchu veľkých hviezd sú bežné, podľa vedcov však nie až v takom rozsahu. Ako dlho škvrny na Betelgeuze vydržia, astronómovia odhadnúť nevedia.
Možno majú podobný jedenásťročný cyklus ako na Slnku. "Či prudký pokles jasnosti Betelgeuze súvisí s cyklom škvŕn, nám povedia pozorovania v nadchádzajúcich rokoch. V každom prípade Betelgeuze zostane strhujúcim objektom našich budúcich štúdií," uzavrela Dharmawardena.
