SME
Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky
PODCAST PRAVIDELNÁ DÁVKA

Ako pátrali po pôvode rás v Biblii

Aká je úloha knihy Genezis v diskusiách o pôvode ľudských rás.

Vypočujte si podcast

Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS

Dnes budeme pokračovať vo vedecko-náboženskom príbehu, v ktorom sú hlavnými aktérmi diskusie o rasách a kniha Genezis. Hoci si môžete dnešnú dávku vypočuť aj samostatne, odporúčam vám pre plnší kontext začať tou predošlou. Nestrácajme však čas a poďme rovno na to.

Minule sme si povedali o tom, ako vytvorili dva tábory a to monogenistov a polygenistov.

Teda, tí prví si mysleli, že všetky ľudské rasy pochádzajú len od jedných rodičov, respektíve od viacerých. Tieto dva názorové svety si môžeme predstaviť ako súboj v pretláčaní. Víťaza si môžete skúsiť uhádnuť a ak to nie je jasné, na konci ho prezradím. Tento súboj by sme mohli rozdeliť do troch fáz: V prvej fáze bol najprv všeobecne prijímaný monogenizmus, a ten bol v druhej fáze doplnený a neskôr premožený argumentami polygenimzu. Ale poďme na to postupne.

Skryť Vypnúť reklamu

Už sme si spomenuli, prečo sa ľudia začali baviť o rôznych rasách. Ľudia na svete predsa vyzerajú naozaj celkom pestro, a to musíme nejak vysvetliť. Pozrime sa na to, kto boli niektorí z tých najvyplyvnejších mysliteľov, keď prišlo na debatu o rasách a ich rôznorodej klasifikácii.

Významní monogenisti

Keď cestujete po svete, všímate si zrejme nielen rôzne kultúry a zvyklosti, ale aj to, ako ľudia rôzne vyzerajú. Takto v 17. storočí cestoval svetom aj Francúz François Bernier a keď docestoval, sadol si a napísal dielo, v ktorom ako prvý začal rozlišovať medzi rôznymi rasami a ako prvý vôbec použil pojem „rasa” v dnešnom rozšírenom chápaní, teda na základe odlišností vo farbe pokožky a iných vonkajších charakteristík.

Rozdelil ich do štyroch skupín, ktoré nám neprídu prekvapivé: tvoria ich obyvatelia Európy, Afriky, Blízkeho Východu a juhovýchodnej Ázie, s tým, že tieto hranice nie sú úplne jasne dané. Napríklad európska rasa je prítomná aj v severnej Afrike alebo v niektorých častiach Ázie.

Skryť Vypnúť reklamu

Po ňom prišli na rad naozaj desiatky mysliteľov, ktorí navrhli svoje vlastné klasifikácie a pri ktorých sa v týchto počtoch líšili. Ľudské rasy tak mohli byť len tri alebo hoc aj sedem. Do tejto debaty napríklad stručne prispel aj známy francúzsky filozof Voltaire.

Pri ňom si trochu na odbočku povedzme toto: V poslednej dávke sme sa dozvedeli, že v polovici 17. storočia prišiel teológ Isaac La Peyrère s myšlienkou preadamitov, teda s tým, že Adam a Eva neboli prví rodičia.

To bolo stále kontroverzné o 100 rokov neskôr počas života Voltaira a ten túto myšlienku v jednom svojom príspevku oživil a ľudstvo v ňom rozdelil tentokrát až do siedmich rôznych skupín. Za menší počet bol francúzsky zoológ Geoges Cuvier, ktorý navrhol narábať len s troma rasami.

Skryť Vypnúť reklamu

Približne v rovnakej dobe ako Voltaire sa k otázke vyjadrovali aj iné známe mená. Podľa Immanuela Kanta môžeme na svete pozorovať štyri odlíšiteľné sfarbenia ľudskej pokožky a tie majú zodpovedať štyrom obývaným svetovým kontinentom. Švédsky botanik Carl Linneus navrhol v rámci svojej inovatívnej klasifikácie päť takýchto skupín a Francúz Buffon pracoval so šesť-členným rozdelením.

Okrem Voltaire boli všetci monogenisti a práve toto bol dlho pohľad, ktorý medzi bádateľmi prevládal. Čo však týchto autorov charakterizovalo, bola klasifikácia a opisy týchto ľudských rás. Nesnažili sa ich teda ešte kvantifikovať, ale na takýto prístup sme už nemuseli dlho čakať.

Blumenbachova veda

Prvý, kto sa snažil uplatniť z vtedajšieho pohľadu vedecké metódy bol Nemec Johann Friedrich Blumenbach (1752–1840). Blumenbach patril do nami spomenutej prvej fázy a teda sám bol jeden z najvplyvnejších monogenistov.

Skryť Vypnúť reklamu

Navrhol, že ľudstvo sa postupne vyvinulo do istých zreteľne rozlíšiteľných rás. Vo svojej dizertačnej práci z druhej polovice 18. storočia rozdelil ľudstvo na štyri rasy – európsku, americkú, ázijskú a africkú. Jeho slovníkom by sme ich však presnejšie označili ako kaukazskú, americko-indiánsku, mongolskú a etiópsku. K tomuto rozdeleniu čoskoro doplnil ďalšiu rasu, a to malajskú, teda ľudí z okolia Malajského poloostrova.

Už pred ním začal spomenutý Buffon označovať európsku bielu rasu ako aj iných bielych obyvateľov západnej Ázie či severnej Indie pojmom kaukazská. Domnieval sa totiž, že biela rasa mala svoj pôvod v kaukazskej oblasti, odkiaľ sa neskôr rozšírila do iných končín. A práve tento pohľad prevzal po ňom aj Blumenbach. Mala to byť tá najstaršia, najprorodzenejšia a najelegantnejšia rasa. Ako to už však bolo vidno aj u iných autorov, putovanie tejto rasy do okolitého sveta viedlo k jej degenerácii, ktorá bola spájaná so zmenenou farbou pokožky.

Skryť Vypnúť reklamu

Ku koncu 18. storočia začal Blumenbach zakladať svoje závery čoraz viac na svojich empirických pozorovaniach a meraniach. Vieme, že nakoniec zozbieral aspoň 82 rôznych ľudských lebiek, niekoľko ľudských plodov, vzorky vlasov ako aj rôzne portréty zástupcov rôznych rás, ktoré mali byť verne zachytené prvotriednymi umelcami. Lebky, ktoré mali patriť belochom, videl ako tie najsymetrickejšie a najkrajšie.

Je však významný nielen tým, že spravil takúto klasifickáciu, ale zvlášť tým, že sa ju snažil podložiť vedeckými meraniami. Pri tomto však vidíme jednu, pre ľudstvo, nešťastnú vec.

Tieto merania nemali byť len akýmsi anatomicko-matematickými opismi, pri ktorých sa to všetko skončilo. Morálny problém pre ďalší vývoj histórie bol ten, že takáto kvantifikácia začala byť spájaná aj s priraďovaním hodnoty rôznym rasám podľa štádia ich vývinu a údajnej inteligencie. Blumenbach sa touto metrickou metódou stal inovatívny natoľko, že je dnes považovaný za jedného z hlavných zakladateľov antropológie. Čo však nasledovalo po ňom? Po ňom môžeme sledovať druhú fázu a tou je prechod od prijímania monogemizmu k polygenizmu. Keďže najvplyvnejšími zástancami polygenizmu boli istí americkí predstavitelia, zvykeneme hovoriť o takzvanej “americkej škole”.

Skryť Vypnúť reklamu

Americká škola

Jedno z najväčších mien v Amerike bolo Samuel Morton. Práve sme si spomínali jeho európskeho kolegu Blumenbacha a podobne ako aj on, chcel svoje rasové uvažovanie podložiť empiricky. Mali však minimálne dve odlišnosti. Jedna bola, že Morton začal merať nielen vonkajšie rozmery lebiek ale aj ich vnútornú kapacitu.

Opäť azda neprekvapivo, vyšlo mu, že najlepšie sú na tom belosi a až potom iné rasy na chvoste s černochmi. To, že šlo o pseudovedu už aj v jeho dobe, je jasné aj z toho, že používal také lebečné exempláre, aby mu jeho predsudky pekne vychádzali. Nuž a ten druhý veľký rozdiel s Blumebachom bol teda ten, že Morton zastával, že rasy majú polygenetický pôvod.

Tým najvýznamnejším zástancom amerického polygenizmu bol však harvardský zoológ a pôvodom Švajčiar, Louis Agassiz. Jemu sa mimochodom poďakujte za všetky filmové série Doby ľadovej, keďže s touto geologickou dobou prišiel práve on. Podľa neho môžeme vo svete pozorovať takzvané “zoologické provincie”, teda relatívne izolované druhy fauny a flóry.

Skryť Vypnúť reklamu

Tieto mali vzniknúť samostatným Božím zásahom a hoci opakovane vyhynuli, Boh ich vždy stvoriteľským aktom doplnil o nové a komplexnejšie organizmy. Pre neho ako veriaceho človeka to pritom nebol s Bibliou žiadny problém: Biblia predsa nie je vedecká kniha a neopisuje teda všetky prírodné udalosti.

Nuž a tým sa história dostala postupne do svojej tretej fázy a tým bol opäť návrat k dominantnej pozícii monogenizmu. Za túto zmenu mohol Darwin a diskusia ohľadom prirodzeného výberu, ktorú jeho dielo spôsobilo. Hoci tieto diskusie pokračovali stále aj na začiatku 20. storočia, Darwinova verzia evolúcie presvedčila naozaj mnohých a zdalo sa, že jeho takzvaní prirodzený a sexuálny výber, dokážu vysvetliť podobností a odlišností všetkých anatomických rozdielov medzi pozorovanými rasami.

Skryť Vypnúť reklamu

Boh a Genezis

A čo má spoločné s týmto všetkým, čo sme spomínali, biblický príbeh? Asi takmer všetko. Kniha Genezis bola v centre týchto debát a vedci a teológovia sa k nej vyjadrovali stále či už súhlasili s jej doslovným výkladom alebo nie, či už boli veriaci alebo nie a tiež či sa im to páčilo alebo nie.

Prvotné príjímanie monogenizmu a odmietanie polygenizmu bolo sčasti určite založené na vedeckom či kvázi vedeckom uvažovaní, ale z veľkej časti to boli takpovediac pravidlá knihy Genezis, ktoré určovali do značnej miery tie pravoverné mantinely. Kto s nimi nesúhlasil, musel zapojiť svoju kreativitu a často byť v nepríjemnej teologickej a spoločenskej pozícii. Veľkú úlohu hrala tiež predstava o Bohu, s ktorou sa narábalo - bol Boh niekto, kto musel stvoriť všetko dokonale a jednorázovo?

Skryť Vypnúť reklamu

Nie je azda Boh veľkolepejší, keď pravidelne kreatívne tvorí nové stvorenia? Alebo je správnejšia taká predstava, v ktorej Boh, takpovediac, necháva prírode slobodu na ihrisku prírodných zákonov? Všetky tieto otázky zohrávali svoju úlohu a boli možno tak dôležité ako samotná príroda.

Zároveň mám teraz ku koncu pocit, že sme len na začiatku: Nepovedali sme si napríklad ani o tom, ako konkrétne sa kniha Genezis vykladala, ako na vedecké poznatky reagovali rôzni protestanti či katolíci, ako viedlo skúmanie rás k rasistickým prejavom a eugenike, aké stále pokračujúce odozvy nachádzame v dnešnej dobe alebo aké debaty ohľadom konceptu rasy existujú dnes. Nechajme si však tieto otázky v našom mentálnom šuflíku a niekedy budeme snáď určite odhaľovať aj tie.

Skryť Vypnúť reklamu

Použitá a odporúčaná literatúra:

Coyne, 'Are there human races?', Why Evolution Is True, 2018.

Coyne, 'Finally: a sensible discussion of “race”', Why Evolution Is True, 2018.

Gould, The Mismeasure of Man, 1980.

James, Burgos, ‘Race’, Stanford Encyclopedia of Philosophy, 2020.

Lindberg, Numbers (eds.), When Science and Christianity Meet, 2003.

Livingstone, Adam’s Ancestors: Race, Religion, and the Politics of Human Origins, 2008.

Sapp, ‘Race Finished’, American Scientist, 2012.

Všetky podcasty denníka SME

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Ak máte záujem o reklamný spot v podcastoch alebo inú spoluprácu, napíšte nám na podcasty.inzercia@ sme.sk, pošleme vám cenovú ponuku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Pravidelná dávka | Vzdelávací podcast

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Testovanie na nový koronavírus.

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.

Moniku Jankovskú odvážajú z NAKA v Nitre.
Boris Kollár leží po autonehode s obručou okolo hlavy v Nemocnici sv. Michala v Bratislave.
Píše Helena Dalliová

Počas korony sú mnohé domácnosti zdrojom násilia

Rodová rovnosť nie je politický koncept, je to základné právo.

Ženy s rúškami v Madride.
Cynická obluda

Aktuálne Ficove možnosti

Po 12 rokoch premierovania to Robert Fico dotiahol až do stavu, kde stoja pred ním tieto dve možnosti.

Neprehliadnite tiež

Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.

Európska noc výskumníkov bude tento rok online

Čo zaujímavé je pripravené pre mladých a čo pre všetkých nadšencov vedy?

Európska noc výskumníkov bude prebiehať online