V ďalekom vesmíre mala hmotná čierna diera rýchlu ľahkú večeru. Milióny rokov ju obiehalo menšie teleso. Raz sa priblížilo natoľko, že nedokázalo uniknúť a skončilo ako chuťovka.

Zrážka uvoľnila gravitačné vlny, ktoré putovali osemstotisíc svetelných rokov, až kým ich minulý august nezachytili prístroje na Zemi.
Na prekvapenie vedcov analýza odhalila, že menšie teleso sa vymyká všetkým známym definíciám.
Štúdiu zverejnili v časopise Astrophyiscal Journal Letters.
Hmotná medzera
Napriek neistote jeden detail vedci poznajú. Vzdialená čierna diera pohltila pozostatok hmotnej hviezdy, a to buď neutrónovú hviezdu, alebo čiernu dieru. Problém do pozorovaní vnáša práve hmotnosť pohlteného pozostatku.
Keď je hviezda na konci svojho života, v závislosti od svojej hmotnosti môže po sebe zanechať tri typy telies.

Po hviezdach podobným nášmu Slnku ostane biely trpaslík veľký ako Zem.
Ak bola pôvodná hviezda zhruba desať až tridsaťkrát hmotnejšia ako Slnko, vznikne z nej neutrónová hviezda s priemerom pár kilometrov. Môže byť až 2,5-krát hmotnejšia ako Slnko.
A tu prichádza pre vedcov nezodpovedaný problém. Najmenší známy príslušník tretieho typu telies - čierne diery - má päťnásobok hmotnosti Slnka. Diery vznikajú z veľmi hmotných hviezd, ktoré sa pod svojou gravitáciou zrútia.
Vedci si dlho lámali hlavu nad tým, či jestvuje nejaké teleso, ktoré spadá do "hmotnej medzery" medzi druhým a tretím typom. Takto nazvali priestor medzi najväčšou neutrónovou hviezdou a najmenšou čiernou dierou.