Rímsku republiku v prvom storočí pred naším letopočtom sužovali chaos, vojny a neustále spory vnútri spoločnosti.
Sopečné výbuchy spustili v starovekom Egypte násilné povstania Čítajte Po vražde Iulia Caesara v roku 44 písomné pramene spomínajú aj nezvyčajne chladné podnebie, nedostatok úrody či hlad.
Tieto udalosti nakoniec viedli k tomu, že republika padla a v roku 27 sa zrodilo Rímske impérium.
Historici sa už dlhšie domnievali, že príčinou zhoršených podmienok mohol byť výbuch sopky. Avšak až doteraz nevedeli povedať, kde a kedy k nemu mohlo dôjsť.
Nový výskum v časopise PNAS naznačuje, že osud Rímskej republiky mohla ovplyvniť erupcia vzdialená tisícky kilometrov od Ríma.
Stopy v ľade
Zatiaľ čo dnes majú vedci k dispozícii množstvo nástrojov, ako skúmať vplyv výbuchov sopiek, množstvo erupcií z dávnejších čias ostáva bližšie nepreskúmaných.
Našťastie pre výskumníkov sa sopečný popol občas uchová aj v ľade. Keď ho zanalyzujú, vedia ho priradiť ku konkrétnemu vulkánu.
Podarilo sa im to aj v prípade sopky Okmok ležiacej na aljašských Aleutských ostrovoch takmer desaťtisíc kilometrov ďaleko od Rímskej ríše.
