Vedecká fikcia rada veci prikrášľuje. Keď sa na fanúšikovskom stretnutí opýtali tvorcu seriálu Babylon 5 na rýchlosť jednej vesmírnej lode, odpovedal, že "letí rýchlosťou deja".
Tým je všetko jasné. Seriál, ktorého diel trvá štyridsať minút, nemôže obsiahnuť cestovanie vesmírom, ktoré trvá celé roky. Filmári jednoducho potrebujú skratky, aby sa príbeh posúval a diváci sa nečudovali, prečo veci nefungujú, ako sú zvyknutí.
Pravda by totiž mohla byť menej uveriteľná než fikcia.
Príliš skutočná Vesmírna odysea
Rok predtým, ako ľudstvo v roku 1969 pristálo na Mesiaci, režisér Stanley Kubrick nakrútil film 2001: Vesmírna odysea, jedno z najvýznamnejších diel svetovej kinematografie.
Vyrozprával v ňom príbeh astronautov, ktorí sa vydali na Mesiac a neskôr k Jupiteru preskúmať záhadný čierny mimozemský monolit.

Kubrick na ňom spolupracoval so spisovateľom Arthurom C. Clarkom a dali si za cieľ vyhnúť sa fantastickým zobrazeniam letov či mimozemšťanov, ktoré prevládali vo vtedajšej vedeckej fikcii.
Namiesto toho chceli zobraziť miesto ľudstva vo vesmíre. Výsledkom bol počin, ktorý je podľa mnohých kritikov a odborníkov vedecky najrealistickejším filmom v dejinách.
Dokonca až takým reálnym, že niektorí ľudia obviňovali Kubricka a NASA zo spolčenia. Agentúra si vraj mala na filmových kulisách natrénovať nakrúcanie sfalšovaného pristátia na Mesiaci.