Text vyšiel pôvodne v magazíne Quark.
Nestáva sa často, že by matematici zachraňovali životy miliónov ľudí. Aj preto je príbeh šifrovacieho stroja Enigma používaného nemeckými vojskami počas druhej svetovej vojny taký zaujímavý.
Historici odhadujú, že vďaka rozlúšteniu kódu a poznaniu tajnej komunikácie trvala vojna o tri roky kratšie a bolo tak zachránených 14 až 28 miliónov životov.
Zložitý proces kódovania správ sa podarilo rozlúštiť britskému matematikovi menom Alan Mathison Turing (1912 – 1954) spoločne s jeho tímom v panskom sídle Bletchley Park, ležiacom asi osemdesiat kilometrov severozápadne od Londýna.
Ako presne Enigma fungovala a ako sa ju podarilo zlomiť?
Šifrovací písací stroj

Už jednoduché pravidlo, napríklad posun písmena o jedno v abecede – A sa mení na B; B na C; C na D a tak ďalej, dokáže z textu spraviť na prvý pohľad nezrozumiteľnú šifru.
Z textu "Quark magazín o vede a technike" vznikne "Rvbsl nbhbajo p xfef b ufdiojlf". No aj keby sme zvolili zložitejšie pravidlo na zámenu písmen, pridali čísla alebo iné špeciálne zákonitosti, šikovný kryptograf odhalí náš kód v krátkom čase aj bez súčasných počítačov.
Enigma fungovala omnoho komplikovanejšie. Na prvý pohľad pripomínala písací stroj. Pri stlačení písmena sa rozsvietilo iné písmeno. Túto sekvenciu si odosielateľ tajnej správy zapísal a posielal pomocou morzeovky svojim vojskám.