Objavili veľkú sieť podvodných riek, ktorá obklopuje takmer celú Austráliu.
Pri Novom Zélande objavili obrovský zásobník sladkej vody Čítajte Okolo takmer celého pobrežia kontinentu prúdi obrovská sieť podvodných riek, ktoré až doteraz unikali pozornosti.
Rozsah tejto siete zatiaľ nemá podľa vedcov na celom svete obdobu.
Rieky by mohli byť veľmi dôležité pri presune vody, tepla, soli či planktónu z pobrežných oblastí ďalej do oceánu.
Štúdiu zverejnili v časopise Scientific Reports.
Desať rokov výskumu
Podvodné rieky sa vyskytujú v plytčinách pri pevninskom šelfe. Ich vznik je výsledkom zmien hustoty vody. Šelf je okrajová časť kontinentu, ktorá pokračuje pod morskú hladinu.
Letné horúčavy spôsobujú, že pri pobreží sa voda vyparuje a taktiež sa naň nedostáva dostatok sladkej vody z povrchových riek. Pobrežné vody tak majú viac soli.
Bol ako špirálové UFO. Pri Austrálii objavili zrejme najdlhšieho živočícha Čítajte Keď však príde chladnejšie počasie a teploty sa znížia, hustejšia slaná voda začne klesať ku dnu do väčších hĺbok ďalej od pobrežia. Tam začne pomaly prúdiť pozdĺž morského dna, až vytvorí podvodnú rieku.
Austrálskym vedcom trvalo viac než desať rokov, kým pomocou automatických robotov zozbierali dostatok údajov údajov z rôznych častí kontinentu. Dlhodobý prieskum taktiež odhalil, ako ročné obdobia ovplyvňujú vývoj podvodných riek.
Sieť riek unikala doteraz aj preto, že ju družice pod vodou neodhalili. To sa podarilo až s vypustením oceánskych klzákov.
Dlhá tisíce kilometrov
"Pre pobrežnú oceánografiu je to najvýznamnejší objav za posledné desaťročia, a to nielen v rámci Austrálie, ale aj sveta," hovorí o objave v tlačovej správe Univerzity Západnej Austrálie oceánograf Chari Pattiaratchi.
“Pre pobrežnú oceánografiu je to najvýznamnejší objav za posledné desaťročia.
„
Podvodná sieť riek je dlhá vyše desaťtisíc kilometrov. Zároveň predstavuje mechanizmus, ktorým sa prenášajú voda, teplo, soľ, živiny či planktón.
Nachádza sa v nej aj rozložená organická hmota z rastlín, rias, siníc, ale aj znečistenia.
Mnoho materiálu sa totiž do siete dostáva vďaka povrchovým riekam z vnútrozemia. Podľa autorov štúdie sú tieto podvodné rieky prepojením medzi oceánom a povrchom.
DOI: 10.1038/s41598-020-66711-5
