SME

Hlboko vo vnútri zeme objavili doteraz neznámy obrovský útvar

Útvar je v hĺbke 2900 kilometrov.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: WIKIMEDIA CC)

Hlboko v útrobách Zeme vedci objavili doteraz neznámy obrovský útvar. Nachádza sa na rozhraní medzi pevným plášťom a tekutým horúcim jadrom. Našli ho vďaka rozsiahlej analýze seizmických vĺn.

O takýchto útvaroch vedci zatiaľ nevedia veľa. Každá ďalšia informácia o nich môže odhaliť viac o vnútorných procesoch a aj vývoji planéty.

Štúdiu zverejnili v časopise Science.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Priamo pod Markézami

Priamo nazrieť do vnútra zeme je prakticky nemožné, vedci využívajú iné metódy, ako sa o ňom dozvedieť. Vo výskume pomáhajú seizmické vlny, ktoré vznikajú pri deformácií hornín, napríklad zemetrasením.

SkryťVypnúť reklamu

Keď vlny narazia na rozdiely v hustote hornín, ich zložení či teplote, zmení sa rýchlosť ich šírenia, ale môžu sa aj ohnúť alebo rozptýliť. Vznikajú ozveny, ktoré sa dajú zachytiť a preskúmať, a tak zistiť viac o vnútrajšku Zeme.

Súvisiaci článok Zvláštne seizmické vlny sa prehnali celým svetom, nevedia ich príčinu Čítajte 

V novej štúdii sa geológovia zamerali na špecifický typ seizmických vĺn, ktoré sa označujú ako sekundárne alebo S-vlny.

Oproti primárnym sú pomalšie a hmotu roztrasú do strán.

Využili rozsiahlu databázu údajov o zemetraseniach s magnitúdom 6,5 a vyššie, ku ktorým došlo v Tichom oceáne od roku 1990.

Dôležité bolo, aby zemetrasenia boli dostatočne silné, pretože pri slabších by vlny neboli výrazné.

Analýza odhalila obrovský útvar v hĺbke 2900 kilometrov priamo pod Markézami, ostrovmi Francúzskej Polynézie v južnom Tichom oceáne. Skúmané S-vlny sa cezeň prehnali oveľa pomalšie než jeho okolím.

SkryťVypnúť reklamu

Priemer vedci odhadli na približne tisíc kilometrov, hrúbku na dvadsaťpäť.

Útvarov môže byť oveľa viac

Tieto útvary sa nazývajú ultra nízkorýchlostné zóny. Ich zloženie a pôvod nie sú známe, je však možné že sú tvorené veľmi hustými horninami.

Podľa štúdie by takýchto zón na rozmedzí plášťa a jadra mohlo byť viac, ako sme si doteraz mysleli.

Analýza odhalila oveľa viac stôp, ktoré by geológov mohli naviesť k ďalším.

Doteraz najväčším objaveným útvarom je zóna pod Havajskými ostrovmi. Podľa starších zistení by mala mať podobné rozmery ako markézska zóna. Nová štúdia však zistila, že bude zrejme oveľa väčšia.

DOI: 10.1126/science.aba8972

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Vytvorenie návyku môže trvať viac ako dva mesiace.

Na automatizovanú činnosť si počkáte.


Pod Yellowstonom zrejme cirkuluje hélium, pri ktorého ťažbe by nevznikali emisie. Našli ďalšie dve podobné miesta.

Hélium nedokážeme vyrobiť. Vzniká pri rádioaktívnom rozpade.


Ilustračná fotografia.

Vyblednutie neznamená, že koral odumrel.


a 1 ďalší
Satelity vyniesla do vesmíru raketa Atlas V prevádzkovaná spoločnosťou United Launch Alliance.

Poskytovať budú širokopásmové internetové pripojenie s nízkou latenciou.


TASR 3
SkryťZatvoriť reklamu