SME
Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky
PODCAST PRAVIDELNÁ DÁVKA

Čo hovorí biblia o ľudských rasách a čo na to veda

Otázka pôvodu ľudských rás sa začali črtať v 16. storočí. Ako s tým súvisela veda a Biblia?

Vypočujte si podcast

Diskusia o rasách a o tom do akej miery a v akom zmysle rasy existujú alebo nie by zabrala oveľa viac časopriestoru, ako máme teraz. Ak vás to však zaujíma, pozrite si niektoré z linkov, ktoré uvádzam k popisu tejto dávky.

V následujúcom priereze zároveň nechcem predpokladať, že rasy existujú alebo nie a preto ak použijem pojem “rasa”, mám ho na mysli z pohľadu historického. Dnes sa namiesto takejto evolučno-filozofickej analýzy o podstate rás pozrieme v krátkosti na prepletenú históriu uvažovania o rasách a biblického príbehu stvorenia.

Skryť Vypnúť reklamu

Biblický príbeh stvorenia

Základné biblické príbehy pozná snáď každý z nás. Niekedy na počiatku boli stvorení Adam a Eva, tí dali zrod ďalším generáciam, no ľudstvo bolo nakoniec kvôli svojej hriešnosti vyhubené potopou a prežil ju iba Noe a jeho rodina.

Teológovia či prírodní filozofi sa medzitým snažili vypočítať dátum vzniku Adama a Eva a typicky šlo o dobu pred 6000 rokmi, pričom najznámejší výpočet vravel presne o roku 4004 pred Kristom.

V Biblii pritom nie je nikde takýto presný dátum ale mnohí verili, že sa dá jednoducho z biblických údajov vypočítať. Podľa tohto prerozprávania sú teda všetci ľudia sú potomkami Noeho a v konečnom dôsledku Adama a Evy.

Takýto, nazvime to, štandardný obraz, nebol problém, až kým Európania nezačali skúmať a aj nachádzať nové kontinenty a s nimi aj nových, nielen kultúrne a nábožensky ale aj fyzicky odlišných obyvateľov.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako je to možné, že tak zásadne rôzni ľudia s tak inými jazykmi a zvykmi sa nachádzajú na tomto svete oddelení veľkými oceánmi a pritom majú vraj všetci byť členmi jednej veľkej ľudskej rodiny? Preto je to v práve v 16. storočí, v takzvanej „dobe objavov”, keď začíname stretávať rôzne spochybnenia toho, že všeci ľudia by mali pochádzať len od Adama a Evy.

Peyrère a preadamiti

Jeden z najsilnejších hlasov v tomto ohľade pochádzal od teológa s menom Isaac de la Peyrère (1596–1676), ktorého dielo Preadamiti (1655) sa stalo odrazovým mostíkom pre uvažovanie mnohých ďalších.

Peyrère začal obhajovať hypotézu, že Adam a Eva neboli prví rodičia ale existovali už pred nimi takzvaní preadamiti, čiže ľudia pred Adamom. Týmto si začíname všímať dva názorové tábory a to zástancov tradičných adamitov a novátorských preadamitov. Podľa Peyrèrea sú Adam a Eva prarodičmi židovského národa, ale iné obyvateľstvo, ktoré ľudia stretávali pri svojich plavbách, musia pochádzať od preadamitov.

Skryť Vypnúť reklamu

Biblia je predsa vraj zameraná na židovský ľud a nevraví, aspoň nie vyčerpávajúco, o historí ostatného obyvateľstva. Takýto prístup zároveň pomohol vysvetliť niektoré biblické hlavolamy, ako napríklad ten, kde si našiel Kain (syn Adama a Evy) svoju manželku.

Monogenizmus a polygenizmus

Toto myšlienkové pochody však viedli ruka v ruke aj k ďalšiemu názorovému deleniu, a to na monogenistov a polygenistov. Monogenisti tvrdia, že existuje len jeden pôvodný pár od ktorého sú všetci vyvinuli. Na druhej strane, polygenisti zastávajú, že existuje viacero nezávislých ľudských párov, z ktorých dnešní ľudia pochádzajú.

To znamená, že tradičné chápanie knihy Genezis bolo cez adamitský monogenizmus. Peyrère a jemu podobní však boli preadamitskí polygenisti a to im malo pomôcť vysvetliť, ako je to možné, že na svete existujú také rôzniace sa ľudské bytosti, respektíve rasy. Jeho preadamizmus sa síce nestal obľúbeným vysvetlením, ale jeho skeptické uvažovanie o monogenizme značne nahlodalo jeho základy.

Skryť Vypnúť reklamu

Monogenizmus však zatiaľ ostal jednoznačne preferovanou pozíciou. Ako teda vysvetľoval ľudskú rôznorodosť?

Ľudia pochádzajúci od Noeho sa predsa dostali nakoniec do rôznych kútov sveta a za ich všakovaké zmeny môže predovšetkým zmenená strava, podnebie a iné vplyvy prostredia. Nateraz s týmto ešte mnohí súhlasili.

Teraz sa nachvíľku zastavme a povezme si nasledovné: 16. a 17. storočie však bolo iba akousi taktickou prípravou na bojisko myšlienok a hlavný intelektuálny súboj medzi monogenizmom a polygenizmom sa odohrával v 18. a 19. storočí.

Táto blesková história, ktorú som vám práve spomenul, zároveň znamená, že to nebol Darwin v polovici 19. storočia, kto spustil tieto debaty, ale nachádzali sa tu už značnú dobu pred ním. Taktiež vidno na tomto aj inú vec, a tá je, že biblický príbeh stvorenia si vie svojim spôsobom vysvetliť a prisvojiť aj jedna či druhá strana a nedá sa tak jednoznačne a nestranne povedať, že Biblia zastáva takú alebo onakú pozíciu.

Skryť Vypnúť reklamu

Aké predpokladové ingrediencie do tohto biblického cesta vložíte, taký koláč dostanete - či už s príchuťou monogenizmu alebo polygenizmu. A keď sme týmto zvláštnym biblický koláčom stali hladní po ďalšej histórii, môžeme pokračovať ďalej.

Debaty v 18. a 19. storočí

Takže, čo by sa dialo, kebyže sa premiestnime do 18. storočia? Je to doba, v ktorej vidíme nárast privŕžencov polygenizmu a táto pozícia sa rozšírila najmä u amerických bádateľov a to až do takej miery, že začala niesť označenie “americká škola” a povieme si o nej nabudúce.

Zároveň je to doba, v ktorej vidíme vznik etnológie ako samostatnej vedeckej disciplíny, ktorú nazval mimochodom slovenský osvietenec pôsobiaci na dvore Márie Terézie, Adam František Kollár, a charakterizoval ju ako „vedu o národoch a obyvateľoch, ktorá skúma ich pôvod, jazyk, zvyky a inštitúcie ako v domovskej krajine, tak aj v starších sídlach“.

Skryť Vypnúť reklamu

Pri týchto diskusiach hrali svoju úlohu oba zdroje, ktoré by sme aj mohli očakávať - teda aj vedecké napredovanie ale aj biblická interpretácia.

Diskutovalo sa napríklad o tom, či po biologickej stránke môžu monogenisti vysvetliť ľudské odlišnosti ale aj o tom, či monogenizmus je jediná teologicky prijateľná pozícia. Možný problém je totiž v tomto: Biblický príbeh vraví o vyhnaní z raja, za ktoré môže zlyhanie Adama a Evy a odkedy sa ich potomkovia vydali na hriešne chodníčky.

Neskôr však mal ich potomkov vykúpiť Ježiš, druhá Božská osoba, ktorá za tieto ľudské hriechy zomrela a tak im dala možnosť návratu k Bohu. Toto všetko malo dávať z pohľadu monogenizmu význam. Čo však v prípade polygenizmu, teda ak Boh stvoril pôvodných ľudských párov niekoľko? Títo by teda neboli rodokmeňom spojený s Adamom a Evou a to spôsobovalo mnohým teologické problémy.

Skryť Vypnúť reklamu

Zhrešili podobne ako Adam a Eva všetky polygenetické skupiny? Ak áno, prečo to Biblia nespomína? Zomrel na kríži Ježiš za všetkých ľudí alebo len za potomkov Adama a Evy? Napriek týmto námietkam začal prevládať postupne práve polygenizmus a vo všeobecnosti nemali kresťania problém prijímať vedecké názory, ako je napríklad neustále zväčšujúci sa vek Zeme s ktorým prichádzalo vedecké skúmanie. Začalo byť už jasné že Zem je oveľa staršia než len 6000 rokov. Pre kresťanov však nebolo ťažké tento čas ponechať ako dátum vzniku ľudí a vidieť Zem ako oveľa starší nebeský objekt.

Do tejto diskusie boli zatiahnutí svojimi názormi azda všetky veľké osobnosti intelektuálneho života, vrátanie napríklad Davida Humea či Immanuela Kanta a ako je nám jasné, otázky súvisiace s dnešnou témou, ostali relevantné až do dnešnej doby.

Skryť Vypnúť reklamu

Ostáva nám samozrejme ešte mnoho nezpodpovaných rébusov ohľadom ďalšieho vývoja. Ako sa stali rasy predmetom empirického vedeckého výskumu? Ako pokračovala diskusia ohľadom monogenizmu a polygenizmus? A akú úloho v tomto zohrávala Biblia? To sú všetko skvele otázky a budeme v nich pokračovať už nabudúce.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Coyne, 'Are there human races?', Why Evolution Is True, 2018.

Coyne, 'Finally: a sensible discussion of “race”', Why Evolution Is True, 2018.

Gould, The Mismeasure of Man, 1980.

James, Burgos, ‘Race’, Stanford Encyclopedia of Philosophy, 2020.

Kunec, ‘Slovenský Sokrates: Ako to Adam František Kollár dotiahol z Terchovej až na viedenský dvor’, Historická Revue, 2017.

Lindberg, Numbers (eds.), When Science and Christianity Meet, 2003.

Skryť Vypnúť reklamu

Sapp, ‘Race Finished’, American Scientist, 2012.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Pravidelná dávka | Vzdelávací podcast

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Na Covid zomrú desiatky ľudí denne. Pokles možno očakávať najskôr o dva týždne

Pre koronu zomierajú ľudia s inými ochoreniami, ktorí by inak žili.

V piatok sa na Slovensku urobilo v súvislosti s ochorením Covid - 19 šestnásť pitiev.

Špeciálny prokurátor Kováčik ide do väzby, rozhodol súd

Súd zobral do väzby aj druhého obvineného Norberta Pakšiho.

Policajná eskorta a príslušníci Národnej kriminálnej agentúry privádzajú vysokého postaveného policajného funkcionára Norberta Pakšiho a špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika na pojednávanie na Špecializovaný trestný súd v Pezinku.
Podcast Dobré Ráno.
Komentár Zuzany Kepplovej

Tak prrr! Neleteli sme na Mars

Ľudia ukázali ochotu a dôveru. Pokaziť to vždy môže nedostatok pokory lídrov.

Zuzana Kepplová.

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.
Podcast Klik

Klik: Je Google monopol?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik