V to ráno doviezol kočiš laná, skoby, kahany, rebríky a ďalší materiál na voze až k diere.
Jeden z mužov, mladý banícky inžinier, sa obviazal nosným lanom, v ľavej ruke pevne zvieral poistnú šnúru, ktorá bola napojená na zvon. Mal ním zazvoniť v prípade nebezpečia, ktoré mohlo číhať v ľadových útrobách.
Takto pripravený na zostup sa prevliekol cez úzky otvor. Čoskoro zmizol v tme a nebolo ho už ani počuť. Bola to životu nebezpečná akcia.
Takto opisuje prvé momenty objavovania Dobšinskej ľadovej jaskyne maďarský doktor János Pelech vo svojej knihe Stratenské údolie a Dobšinská ľadová jaskyňa z roku 1878.
V pondelok uplynie 150 rokov od objavenia ľadovej jaskyne, ktorá patrí k najväčším v Európe. Jej história je pretkaná viacerým významnými míľnikmi.
Takmer tragický prvý vstup
Otvor na severnom svahu vrchu Duča pri Slovenskom raji nazývali kedysi ľadová diera. Ľad, ktorý ho čiastočne vypĺňal, využívali miestni napríklad na chladenie jedla. Dlho nik nevedel, čo diera ukrýva.
Toto tajomstvo priťahovalo Eugena Ruffínyiho, ktorý túžil objavovať neznáme podzemné priestory.
Archeológ: Pravekí lovci sa do tatranskej jaskyne pravidelne vracali Čítajte V lete v roku 1869 sa k otvoru vydal spolu s priateľom Gustávom Langom.
Keď doň hodili kameň, počuli, ako sa odráža. Lang následne dnu strelil z pušky, čo spôsobilo dutú ozvenu. Zdalo sa, že vrch ukrýva veľké priestory. Rozhodli sa, že ich preskúmajú.
K ľadovej diere sa obaja spolu s ďalšími spoločníkmi vrátili 15. júna 1870.
Paradoxne, práve poistné lano, ktorým mal mladík upozorniť na prípadné nebezpečenstvo, sa mu takmer stalo osudným. Keď dosiahol dno, šmykol sa a roztrhol ho.
