10 stoických life hackov na získania sebadisciplíny od Marca Aurelia

Vypočutje si podcast

Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS

Ako byť sám sebe pánom, ráno skoro vstať, viac cez deň urobiť a menej prokrastinovať? Poviete si: Jakub, ale veď ty hovoríš na podcaste o filozofii, nebodaj bude dnešná dávka motivačný koučing?

Odpoviem čoskoro a dnes sa zamyslíme nad desiatimi radami na vybudovania a posilnenie sebadisciplíny cisára a stoika Marca Aurelia, ktorý nám okrem iného radí, aby sme úmyselne vyhľadávali diskomfort, nikdy sa nehrali na obeť a vždy si počkali na druhú maršmelovku.

Filozofia nie je koučing

Filozofia a koučing nie je ani zďaleka to isté, ale ak sa bavíme o sebadisciplíne, obe sa zaujímajú o ľudskú motiváciu. Zatiaľ čo koučing hľadá odpoveď na otázku, ako zmeniť či správne nastaviť niekoho motiváciu, filozofie sa pýta čo to samotná motivácia je, či vychádza zvnútra či zvonka alebo čo má do činenia so slobodnou vôľou a determinizmom.

Motivácia je teda ako teoretická tak i praktická záležitosť a dnes sa pozrieme na jej aplikáciu vo veci sebadisciplíny, ktorá je základným kameňom stoickej filozofie. Konkrétne sa pozriem ako o sebadisciplíne rozmýšľa vo svojom filozofickom denníku Myšlienku k sebe samému stoický cisár Marcus Aurelius, ktorý žil v rokoch 121 až 180.

Začnem s malou anekdotou. Prednedávnom som hľadal na internete nejaký life hack na zlepšenie time managementu, sebadisciplíny a zvýšenie efektivity práce a ako tušíte, po pár minútach som bol zahltený nesmiernym množstvom obsahu. Dnešná dávka je inšpirovaná výsledkom tohto môjho hľadania a i keď som prešiel mnoho článok a videí, najvýstižnejšie rady sú asi nadčasové a zazneli už v druhom storočí od Marca Aurelia.

Za desať bodovú štruktúru dnešnej dávky ďakujem priateľom z „Philosophies for Life“ a link na ich pôvodné ilustrované video v angličtine nájdete v popise.

Stoicizmus v kocke

Marcus Aurelius nie je na našom podcaste nováčikom a stoicizmus, ktoré bol zástancom, je pôvodne aténska filozofická škola, ktorá hovorí v skratke o tomto. Šťastný život dokáže viesť iba človek, ktorý nie je ako list vo vetre a aby tomu zamedzil, musí si osvojiť niekoľko základných ľudských zručností, ktorým hovoríme cnosti.

Tie sú zakotvené v našej prirodzenosti a našom poznaní seba a sveta, a cnostný človek bude žiť v harmónii s prírodnými a kozmickými zákonitosťami a bude indiferentný voči náladovej Šťastene a voči vlastnej bolesti a potešeniu.

Možno vás prekvapí to, čo poviem, ale podľa niektorých bolo aj filozofia Ludwiga Wittgensteina prevažne stoická. Ako sám povedal, citujem, „úlohou filozofie je nechať všetko tak, ako je." Morálka je tak istým druhom hodnotového postoja k nemennej realite, ktorá nás presahuje.

Sebadisciplína je jedna z kľúčových stoických cností potrebných k šťastnému a pokojnému životu. Ale ako ju dosia hnuť? Ako byť skutočne pánom svojho života a nebyť ako list vo vetre? Tu je desať Aureliových rád.

Rob veci s cieľom

Po prvé, nájdi si čím väčší cieľ, ktorý chceš dosiahnuť a ten ťa bude motivovať k sebadisciplíne. Táto prvá rada znie celkom samozrejme; veď predsa, ak neviem, čo chcem dosiahnuť a hlavne prečo, ako by som potom mohol očakávať, že budem dostatočne sebadisciplinovaný a nevenoval sa radšej niečomu inému.

Stoicizmus dokonca veril, že svet a realita je riadená tzv. Logos s veľkým L, a tým pádom sa veci nedejú úplne náhodne.

Z toho vyplýva, že celkové zameranie nášho života, naše povolanie, je niečo, čo je nám dané vzhľadom na naše danosti a je možné ho rozpoznať či objaviť. Inými slovami by som mal robiť to, na čo som bol takpovediac stvorený, a tento najlepší možný cieľ mi najviac posilní moju sebadisciplínu.

Rozlož si cieľ na rozumné medzi-ciele

OK, ak už máme vybraný nejaký dobrý cieľ, druhou Aureliovou radov je rozumne zvážiť všetky kroky na jeho dosiahnutie a z týchto prostriedkov si spraviť malé, mohli by sme povedať, „medzi-ciele“; a riadiť by sme sa mali rozumom a nie emóciami, ktoré nás budú na ceste k cieľu vyrušovať a zneisťovať.

Inými slovami, keď sa jasne rozhodnem pre dobrý cieľ, musím k nemu kráčať krok za krokom a to odhliadnuc od toho, ako sa pri kráčaní cítim.

Súčasťou sebadisciplíny je tak rozhodnosť a odhodlanie a rovnako dôležité je napredovanie po malých krokoch a nechcieť urobiť všetko naraz.

Vytrvaj v každodennej snahe

Tretia rada je spojená s tou druhou a znie takto: vytrvaj v každodennej snahe. Ako už bolo povedané, veľké veci ako napríklad cnosť sebadisciplíny sa dosahujú postupne, pretože majú povahu dobrého návyku. Chce to jasný cieľ, dobrý plán, ale ten potom vyžaduje konzistentnú a pravidelnú prácu.

Sebadisciplína je tak o vybudovaní zvyku konzistentnosti, naučiť sa niečo robiť takpovediac automaticky a to sa dá iba veľkým množstvom malých opakovaní. Učiť sa sebadisciplíne je ako učiť sa jazdiť na bicykli.

Vyhľadávaj diskomfort

Ako si ale určite pamätáte, učenie sa bicyklovať prinášalo mnohé pády, podobne ako napríklad tréning na polmaratón prináša mnoho svalovice a učenie sa na štátnice veľa prebdených nocí.

Toto všetko sú náročné situácie, ktoré keď nečakáme, alebo ich nečakávame v takej intenzite, nás môžu negatívne prekvapiť a odradiť od kráčania k nášmu cieľu – jednoducho, nebudeme dostatočne disciplinovaní ich zvládnuť.

Štvrtá Aureliova rada tak v tomto kontexte znie, aby sme sa úmyselne vystavovali náročným situáciám a tento tréning posilní našu sebadisciplínu vtedy, keď príde takpovediac na lámanie chleba. Akým ťažkostiam, núdzi či diskomfortu sa môžeme cvične vystaviť?

Skúste studenú sprchu a otužovanie, ísť spať bez večere, vstať po prvom zvonení budíka, určite si čas bez sociálnych sietí alebo, a túto činnosť som niekoľko rokov sám praktizoval, spávajte namiesto postele na tvrdej zemi. Ako hovorí Aurelius, citujem, „ak vás bojí hlava, cvične sa v nenadávaní.

Nemusíte si zahrešiť vždy, keď vás bolí ucho. Nehovorím, že sa nemôžete sťažovať, ale nesťažujte sa celým svojim bytím.“

Rozlíš, čo máš pod kontrolou

Jeho piatou radou pre zlepšenie sebadisciplíny je cvičenie sa v tzv. dichotómii kontroly, o ktorej som bližšie hovoril v 142. dávka.

Jednou vetou ide o známy princíp rozlíšenie toho, čo mám pod kontrolou, a tým pádom to viem zmeniť, a toho, čo na druhej strane nie je v mojich rukách a musím to len stoicky prijať.

Nehraj sa na obeť

Šiesta rada sa týka toho, aby sme sa nikdy sa nehrali na obeť. Nie, Aurelius netvrdí, že nikdy nie sme skutočnou obeťou; hovorí ale, že ako ľudia máme tendenciu ľahko sa zbavovať zodpovednosti. Ako?

Že sa vnímame ako obeť okolností a deterministických síl. Ako píše Aurelius, citujem, „rob čo máš a bez fňukania.“

Inými slovami, asi ste počuli veci ako: „ja som sa taký narodil“, „ja som narodil bez silnej vôle“, „moji rodičia mi v tomto nikdy nešli príkladom“ alebo „každý to robí“.

Podľa Aurelia iba o výhovorky a ako som vysvetlil v 142. dávke, aj keď nemáme pod kontrolou to, čo sa nám deje, vždy sme schopní o tom slobodne premýšľať a cnostne to interpretovať.

Počkaj na druhú maršmelovku

Ďalšia Aureliova rada je doslova nadčasová a jej pravdivosť dosvedčuje tzv. stanfordský experiment s maršmelovkami z 1970, v ktorom išlo zjednodušene o toto.

Deťom bola ponúknutá jedna sladká maršmelovka, ale bolo im povedané, že ak počkajú, kým sa experimentátor vráti do miestnosti, dostanú maršmelovky dve.

Do popisu vám dám dva linky, ktoré ukazujú ako deti s týmto pokušením okamžitého zjedenia sladkosti často vtipne bojujú. Čo je pointou celého testu?

Tieto experimenty sa viackrát opakovali a po rokoch sa skúmalo, ako sa týmto deťom darí v škole a na prijímačkách na elitné americké univerzity. Záver znel, že tie deti, ktoré sa naučili sebaovládaniu a tzv. oddialenému uspokojeniu (z ang. delayed gratification), tým sa v živote darilo oveľa viac.

A túto radu nám dáva aj Aureliu, keď hovorí, že sme sa nenarodili na to, aby sme sa cítili príjemne a uspokojovali naše spontánne túžby. Poukazuje na rôzne zvieratá či dokonca ja rastliny, ktoré robia, čo majú a žijú usporiadane v usporiadanom svete.

Prečo tak nerobíme aj my? „Prečo“, citujem, „sa neponáhľame robiť, čo od nás vyžaduje naša prirodzenosť?“

Nepočúvaj porazencov, ale múdrejších od teba a reflektuj každý deň

Na záver spomenie spolu posledné tri Aureliove rady, ktoré vám určite nebudú znieť staromódne.

Ôsmou radou je to, aby sme nepočúvali a netrávili príliš veľa času s ľuďmi, ktorí tvrdia, že sa veci jednoducho nedajú a radšej si treba užiť balíček maršmeloviek, kým je ešte čas.

Práve naopak, a to je deviata rada, obkoleste sa múdrymi ľuďmi, ktorých správanie a spôsob rozmýšľania môžete napodobniť a osvojiť si ho.

No a nakoniec je tu desiata rada, ktorá znie opäť neprekvapivo. Ak chcete získať či posilniť svoju sebadisciplínu, ktorá vám umožní viesť šťastnejší, slobodný a pokojný život, denne sa pravdivo, alebo aspoň úprimne, zamýšľajte na tým, čo robíte.

Inými slovami, vybudujte si zvyk dennej sebareflexie či meditácie a tešte sa z pravidelných malých úspechov.

Summa summarum

O čom teda hovorilo týchto desať stoických rád na upevnenie sebadisciplíny? Nežite ako list vo vetre, ale žite pre jasne určený dobrý a veľký cieľ, premyslite si detailný postup ako ho dosiahnuť a potom sa o to denne a vytrvalo snažte.

Samozrejme, nebude to ako bezstarostné jedenie maršmeloviek a budete musieť zdolať mnoho prekážok a prežiť mnoho nepohodlného. Pripravte sa na to vopred a už teraz sa vystavujte nepohodliu a malým cvičným stavom núdze, a súčasne si pravidelne odriekajte okamžité uspokojenie s vidinou väčšieho budúceho šťastia.

Tiež si uvedomte, že nie všetko je vo vašich rukách, čo ale neznamená, že sa na to môžete vyhovárať a robiť zo seba obeť — a namiesto frflania radšej trávte čas s inšpiratívnymi ľuďmi a vyhýbajte pesimistom, porazencom a cynikom.

No a na záver nezabúdajte žiť každý deň pri plnom vedomí a uvedomujte si nielen chyby, ale aj často prehliadané malé úspechy. Dôvod na oslavu sa predsa vždycky nájde.