Úhory z čeľade Ophichthidae používajú ostrý hrot na konci svojho tela na rozpáranie žalúdka predátora, ktorý ich zožral.
Ich pokus o útek však nemá dobrý koniec. Zastavia ho hrubé rebrá, ktoré už zvieratá nedokážu preraziť, a preto zostanú uväznené v tele predátora.
"Niekedy tam zostanú, až kým rybu neuloví rybár," povedal pre Guardian ichtyológ Jeff Johnson z Queensland Museum.
Johnson je spoluautorom prípadovej štúdie, ktorú uverejnilo Queensland Museum. Štúdia obsahuje aj zábery rozpáraných rybích vnútorností, ktoré však nemusia byť vhodné pre slabšie povahy. Ak ich napriek tomu chcete vidieť, nájdete ich na tomto odkaze.
Odborník na ryby Johson raz našiel živého úhora v rybe, ktorú on sám chytil.
"Vzal som ju domov, otvoril a zrazu sa tam začal zvíjať úhor. Bol som trochu šokovaný," opísal zážiok.
Tuleňovi sa v nose zasekol úhor. Výskumníci mu ho vytiahli Čítajte Úhory Ophichthidae prežijú väčšinu života zahrabané v piesku na dne oceánov a hrot využívajú na kopanie. Väčšinou sú dlhé dvadsať až tridsať centimetrov a nie viac ako niekoľko centimetrov široké.
Ich dlhé a štíhle telo umožňuje predátorom prehltnúť ich naraz bez nutnosti usmrtenia koristi.
Úhory sa vďaka tomu môžu snažiť dostať von zo žalúdka. Orgán rozpárajú, čo si predátor ani nemusí všimnúť.
"Ryby znesú celkom dosť. O malom prederavení žalúdka možno ani nevedia," dodal Johnson s tým, že komerční rybári hlásili úlovky, v útrobách ktorých našli aj viacero úhorov naraz.
"Je to naozaj bizarný proces, no vyzerá to tak, že sa to deje oveľa častejšie, ako sme si mysleli," uzavrel.
DOI: 10.17082/j.2204-1478.62.2020.2019-03
