SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Kto sú a ako vznikli kresťanskí fundamentalisti

Ako vznikol a postupne sa menil kresťanský fundamentalizmu.

Vypočujte si podcast

V angličtine by som mohol povedať, že dnešná dávka prinesie trochu fun do slovíčka fundamentalizmus. Ale keďže táto slovná hračka v slovenčine žiaľ nefunguje, pohráme sa s týmto pojmom trošku inak a to historicky.

Pri komentovaní náboženstva narážame často na pojem náboženskí fundamentalisti. Dnes sa však zameriame konkrétne na kresťanský fundamentalizmus a to hlavne preto, že je to práve kresťanstvo, v kontexte ktorého tento pojem vznikol a sa vyvíjal.

Je to pritom označenie, ktorým nikoho nepochvaľujeme, ale skôr obviňujeme. Ako však fundamentalisti pôvodne vznikli a o čo im šlo? Pre odpoveď nastúpme do nášho fiktívneho stroja času a prenesme sa ním niekde na koniec 19. storočia a ako miesto si zvolíme Spojené štáty americké.

Skryť Vypnúť reklamu

Keby ste v tej dobe niekoho obvinili z náboženského fundamentalizmu (čo nie je asi najlepšie hneď po vystúpení zo stroja času), zrejme by nechápal, o čom hovoríte, alebo by ste si museli tieto pojmy aspoň nejak spoločne vysvetliť.

Ak mi neveríte, môžete si to overiť v Oxfordskom anglickom slovníku, ktorý ukazuje, že tento pojem ešte prakticky neexistoval.

Evolúcia

Na jeho rozšírené a špecifické použite by sme však museli počkať ešte do ďalšieho storočia. Zavítali sme však najprv do 19. storočia, aby sme si pripomenuli, čo sa v ňom stalo.

Jedna z najväčších myšlienkových výbušnín bola v tej dobe Darwinova verzia evolúcie, ktorú prvýkrát zverejnil v roku 1859 (viď moju dávku 92).

Môže sa nám javiť prirodzené, že toto spôsobilo pre veriacich veľký problém, ktorý museli teologicky hasiť a ktorý medzi nimi spôsobil veľkú intelektuálnu neplechu. A to je čiastočne pravda ale túto reakciu voči Darwinovej evolúcii netreba v tejto dobe preháňať.

Skryť Vypnúť reklamu

Existovalo množstvo kreatívnych riešení, ktorými napríklad mnohí veriaci vedci zosúladili evolúciu s tradičným kresťanstvom.

Biblická kritika

V tej dobe sa však začalo šíriť v západnom svete isté iné učenie, ktoré tentokrát pochádzalo z Nemecka. A touto novou historickou a teologickou výzvou bol vznik modernej biblickej kritiky.

Bol to teda čas, kedy sa Biblia dostávala pod paľbu tým, že ju mnohí odborníci začali skúmať metódami, nuž, všetkých iných kníh. Takto začali byť spochybňovaní napríklad mnohí tradiční biblickí autori alebo historická spoľahlivosť mnohých jej príbehov.

Nuž a mať v rovnakom čase zároveň výzvu evolúcie a strašiaka biblickej kritiky by bolo v tej dobe pre veriaceho pravoverného intelektuála niečo, čo mu riadne premastilo a zamestnalo jeho konzervatívne kolieska. Prečo som teda spomenul evolúciu a aj biblickú kritiku? Som rád, že sa pýtate. Dôvod je totiž ten, že z týchto dvoch to bola oveľa viac reakcia na hrozbu biblickej kritiky, ktorá je za pojmom fundamentalizmus.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo sa teda stalo? Ak si ešte spomínate, kam sme to dnes vycestovali, tak sa nachádzame v dominantne protestantskej Amerike. A boli to práve mnohí protestanti z tohto prostredia, ktorí nesúhlasili so závermi biblickej kritiky a chceli, aby si o tom prečítali, dá sa povedať, všetci.

Fundamenty

Tlačiť knihy v miliónoch však nie je lacná záležitosť a tak sa na scéne vhodne objavili ropní magnáti, Lyman a Milton Stewart. Tí, vďaka svojmu peňažnému kapitálu dokázali financovať veľký knižný a distribučný projekt, ktorý mal aj svoje meno a to Fundamenty.

Tieto Fundamenty boli zbierkou 90 článkov v 12 knižných zväzkoch a vyšli priebežne v rokoch 1910 až 1915. Počet ich výtlačkov bol zhruba tri milióny a boli zadarmo poslané mnohým protestantským predstaviteľom akými boli pastori, profesori a študenti teológie, vedúci nedeľných škôl či iní náboženskí aktivisti a časopisy.

Skryť Vypnúť reklamu

Na slovko fundamentalista sme si aj tak museli počkať ešte do roku 1920, keď bolo prvýkrát použité v istom baptistickom časopise. Jeho autor ho definoval takto: „Tí, ktorí sa viažu na tie veľké fundamenty a ktorí chcú viesť veľkú vojnu za tieto fundamenty, budeme označovať ako fundamentalisti.” To nám teraz prirodzene nahráva na otázku, o čom tieto Fundamenty vôbec boli?

Jeden historik vedy ich opísal ako „manifesto militantných evanjelikálov” a už len tento opis znamená jednu zásadnú vec – a to že tu nejde o pohľad väčšiny vtedajších kresťanov ale jej istej menšej skupiny. Fundamenty sa však zaiste nevideli ako manifesto militantných evanjelikálov ale ako „Testament Pravde”, čo bol ich podnadpis.

Bola to akási príručka, ktorá mala kresťanom ukázať na správne chápania biblického Písma, ktoré bolo z mnohých strán obkľúčené a atakované nepriateľom zvaným modernizmus, čiže modernou vedou, politikou a kultúrou.

Skryť Vypnúť reklamu

Verne ich môžeme zhrňúť vyjadrením, že v nich šlo o obranu kresťanskej viery. Približne jedna tretina článkov obhajovala Písmo a to zvlášť proti útokom spomenutej biblickej kritiky.

Ďalšia tretina vravela o rôznych kresťanských náukách, akými boli hriech či spása. A zvyšná tretina bol mix všehochuti, ktoré by mohli byť zakončné koncovkami -izmus, ako napríklad spiritualizmus, mormonizmus, katolicizmus, náboženský liberalizmus a mnohé ďalšie.

Premenlivosť a rozmanitosť

Tu je však niečo, na čo chcem poukázať, prv než sa dočasne rozlúčime. Nie je kresťanstvo ako kresťanstvo a ani fundamentalizmus ako fundamentalizmus. Tento kresťanský prúd je dobrým príkladom toho, ako sa významy slov menia a to nielen počas storočí ale i desaťročí.

Napríklad už títo pôvodní fundamentalisti nemali s evolúciou celkovo veľké problémy a určite sa na ňu nezameriavali. Zo všetkých článkov vo Fundamentoch boli v istom zmysle proti nej len dva, no niektorí iní sa jej pokresťančenej verzie (takzvanej teistickej evolúcie) zastávali a nik z nich nemal problémy s dlhým, vedecky navrhovaným, vekom zeme.

Skryť Vypnúť reklamu

Tieto záležitosti prišli na scénu hlavne v druhej polke 20. storočia, kedy vidíme vzrast takzvaného vedeckého kreacionizmu, najprv v Amerike ale potom aj po celom svete. (Ale o tom niekedy inokedy.)

Fundamentalisti neboli tiež zďaleka jedinou skupinou v rámci protestantizmu. Vlastne, to je celá jeho pointa, prečo vzniklo – pretože existovali aj modernizovanejšie či liberálnejšie protestantské zbory, ktoré boli ochotnejšie reinterpretovať kresťanské texty a náuky podľa novších vedeckých poznatkov.

Jeden z takýchto liberálnych protestantských pastorov bol Harry Fosdick, ktorý v roku 1922 napísal mimoriadne výstižnú krátku esej s názvom ‘Vyhrajú fundamentalisti?’.

V nej reagoval na hlavné body fundamentalistov a argumentoval za toleranciu a spolužitie liberálov a fundamentalistov. Vraví však, že problém je u fundamentalistov, pretože tí nechcú takúto toleranciu pripustiť. Prečo nie? Nuž, pretože isté veci sú pre fundamentalistov fundamentálne a vraj určujú práve to, nie, kde je hranica medzi liberálnym a konzervatívnym kresťanom ale vôbec medzi kresťanom a nekresťanom.

Skryť Vypnúť reklamu

Tento dokument teda odzrkadľoval nielen prebiehajúcu debatu o nesúhlase, ale vôbec o podstate nesúhlasu a ako vážny tento nesúhlas môže byť.

A čo mimochodom náboženstvo a jeho úloha v politike? Aj keď sa istému politickému slovníku nedalo, pochopiteľne, vyhnúť, vo všeobecnosti platí, že sa eseje vo Fundamentoch vyhýbali politickým témam.

Okrem toho, že na miestach odsúdili komunizmus či anarchiu, jeden článok obhajujúci socializmus dokonca vraví, že Cirkev by mala ostať mimo politiky. Celkové zameranie bolo na náboženské prežívanie a spásu jednotlivca a nie na akúsi protivedeckú či dokonca politickú misiu.

Svet je však niekedy komplikovaný a vidíme to aj na nasledovnom: Význam kresťanského fundamentalizmu sa začal krátko po svojom vzniku meniť a začal byť v mnohých prípadoch vnímaný ako oveľa viac protivedecký a pro-politický, za čo môže jeden slávny súdny proces (tzv. Opičí proces) ohľadom evolúcie z roku 1925.

Skryť Vypnúť reklamu

To však zároveň znamená, že týmto upúšťal od svojich prvotných ideálov a dôrazu. Situácia je komplikovanejšia ešte tým, že fundamentalizmus sa v polke 20. storočia začal štiepiť, pretože sa z nich odčlenili tzv. neo-evanjelikáli, ktorí už nechceli byť videní ako vedeckí a kultúrni spiatočníci.

Teraz si predstavte, že sedíte v hre Kto chce byť milionárom a dostanete túto otázku: Načo nám je toto všetko dobré vedieť? Ak by ste využili priateľa na telefóne a zavolali mne, tu je teda môj návrh: Je to dobré vedieť, lebo by sme mali byť presní v tom, ako sa vyjadrujeme; lebo sa chceme vyhýbať nepoctivým generalizáciam; a lebo si môžeme opäť pripomenúť, že kresťanstvo respektíve náboženstvo je rôznorodé a tým pádom aj jeho reakcie k okolitej kultúre, politike či vedeckým poznatkom.

Skryť Vypnúť reklamu

Mnohým súčasným autorom takéto rozlíšenia chýbajú a možno aj vďaka dnešnej dávke sa môžeme pokúsiť tieto chyby neopakovať.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Fosdick, ‘Shall the Fundamentalists Win?’, 1922.

Marsden, Fundamentalism and American Culture, 2006.

Larson, Evolution: The Remarkable History of a Scientific Theory, 2006.

Noll, Protestants in America, 2000.

Numbers, The Creationists: The Evolution of Scientific Creationism, 1993.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Pravidelná dávka | Vzdelávací podcast

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Astronautka: Byť prvou ženou na Mesiaci by bolo ohromné

Jeanette Eppsová bude na Noci výskumníkov.

Astronautka Jeanette Epps.
Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.