Text vyšiel pôvodne v májovom čísle magazínu Quark.
Pranostiky sú ľudové múdrosti predpovedajúce počasie, ktoré je známe predovšetkým svojou nepredvídateľnosťou. Podľa všetkého pranostiky zľudoveli najmä preto, lebo dobre zneli, a nie preto, že by sa zakladali na štatisticky overených skutočnostiach.
Cieľom tohto textu nie je vedecky vyvrátiť či potvrdiť pranostiky – predsa len ich iba málokto berie úplne vážne. Zámerom je skôr ukázať, ako vedci pristupujú k skúmaniu sveta okolo nás.
Na základe dlhodobých pozorovaní mnohí očakávame, že keď sa skončí leto a ochladí sa, po nejakom čase sa ešte pred definitívnym príchodom jesene zasa na pár dní oteplí. Hovoríme tomu babie leto.
Počasie teda nie je úplne náhodné a jeho sledovanie ľuďmi sa pretavilo do pranostík, z ktorých mnohé sú veľmi známe a populárne.
Sú pranostiky jednoducho destilovaná múdrosť mnohých generácií, odpozorované nenápadné štruktúry, ktoré si človek za bežných okolností len tak nevšimne?
Hurikány silnejú. Čoraz častejšie môžu zasiahnuť aj Európu Čítajte Rozhodol som sa túto možnosť otestovať. Ako fyzik momentálne pracujem na numerických simuláciách kvantových modelov. Znie to sofistikovane, značná časť práce však spočíva v spracovávaní veľkého množstva údajov, v hľadaní ihly v digitálnej kôpke sena. Prirodzene som tak pri pranostikách siahol po rovnakom nástroji, napísal som krátky počítačový program, ktorý analyzoval dostupné historické údaje z niekoľkých meteorologických staníc a hľadal v nich oporu pre niektoré známe pranostiky.
Bude zajtra pršať?
Keď je počasie niečím typické, tak svojou nepredvídateľnosťou. Zbalíte si veci na piknik, pod jednu pazuchu si dáte deku, pod druhú slnečník, vykročíte z domu a na hlavu vám začnú padať veľké kvapky. Dupnete si nohou: Zasa mali zlú predpoveď! Nehnevajte sa preto na meteorológov, robia, čo môžu.
