Na svoje prežitie potrebujeme druhovú rozmanitosť, teda veľa rastlín, živočíchov aj mikroorganizmov. Každý má svoju úlohu, ktorú plní. No čoraz viac druhov sa stráca nevhodným využívaním krajiny a klimatická zmena problém ešte zosilňuje.
"Keď pijete samé energetické nápoje a jete potravinové doplnky, budete dlhodobo zdravý? Presne toto robíme ekosystému," upozorňuje v rozhovore pre SME botanička MONIKA JANIŠOVÁ.
Vo svojej práci sa venujete výskumu toho, ako tradičné hospodárstvo vplýva na rozmanitosť krajiny. Má nám sedliacky rozum v tomto smere čo ukázať?
Často sme prekvapení, čo všetko by nás takíto malí hospodári mohli naučiť.
Malý farmár vie zo svojej skúsenosti to, čo my získavame na základe vedeckých experimentov.
Zistili sme, že tradiční farmári veľmi dobre vedia, aká je úloha rozmanitosti a veľmi si vážia druhovo bohaté spoločenstvá.
Nejde im iba o to, aby vyrobili veľa produktov, ale aby boli aj kvalitné a trvalo udržateľné.
Prečo váš výskum prebieha v Rumunsku?
Tam sa tradičné formy farmárčenia ešte dodnes zachovali. Majú veľmi pestrú a krásnu krajinu.
Rastlinné spoločenstvá, na ktoré sa špecializujem, tam majú veľký počet druhov. Ani tropické pralesy nemajú takú rozmanitosť na podobnej ploche.
Čím to je, že tamojšej krajine sa tak darí?
Rozmanitosť je zabezpečená tým, že sa hospodári v malom. Každá rodina to robí trochu inak, či už pre vlastné tradície, časové možnosti, striedanie plodín, alebo vysádzanie v inom čase.
Tradiční hospodári takisto vedia, že vďaka množstvu druhov rastlín s rôznou výživnou hodnotou budú ich zvieratá zdravšie. Vedia, že seno, ktoré získajú z chemicky nehnojených lúk kosených raz ročne, bude kvalitné, aj keď ho nebude veľa.
Na Slovensku sa už tradičnému hospodáreniu nevenujeme?